1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage, k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko, odviažte a priveďte mi ich. 3 A keby vám niekto niečo vravel, povedzte: Pán ich potrebuje a hneď ich pošle. 4 To všetko sa stalo, aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka, ktorý povedal: 5 Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na oslici a na mláďati ťažného zvieraťa. 6 A učeníci odišli a urobili, ako im Ježiš prikázal. 7 Priviedli oslicu aj osliatko, položili na ne svoje plášte a vysadili ho na ne. 8 A veľký dav rozprestieral na cestu svoje plášte, iní zase osekávali zo stromov vetvy a kládli na cestu. 9 Davy, ktoré išli pred ním, aj ktoré šli za ním, kričali: Hosanna⁷⁵ Synovi Dávida! Požehnaný, ktorý prichádza v Pánovom mene! Hosanna na výsostiach! 10 Keď vošiel do Jeruzalema, nastal v celom meste rozruch a povrávalo sa: Kto je to? 11 A davy hovorili: To je Ježiš, ten prorok z galilejského Nazareta. 12 Ježiš vošiel do Božieho chrámu a vyhnal všetkých, ktorí v chráme predávali a kupovali, peňazomencom poprevracal stoly aj predavačom holubov lavice 13 a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby, ale vy ste z neho urobili brloh lupičov. 14 V chráme k nemu prišli slepí aj chromí a uzdravil ich. 15 Keď však veľkňazi a znalci Zákona videli tie podivuhodné veci, ktoré robil, a deti, ktoré kričali v chráme a hovorili: Hosanna Synovi Dávida!, nahnevali sa 16 a povedali mu: Počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Nikdy ste nečítali: Z úst nemluvniat a dojčiat pripravil si si chválu? 17 Nechal ich a odišiel z mesta do Betánie a tam prenocoval. 18 Keď sa ráno vracal do mesta, vyhladol. 19 Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé listy, a povedal mu: Nech sa až naveky na tebe neurodí ovocie! A figovník hneď vyschol. 20 Keď to učeníci videli, čudovali sa a hovorili: Ako ten figovník hneď vyschol!? 21 Ježiš im odpovedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte to nielen s figovníkom, ale aj keď poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa to, 22 a všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou, dostanete. 23 Keď prišiel do chrámu a učil, prišli k nemu veľkňazi a starší ľudu a povedali: Akým právom robíš tieto veci? A kto ti dal to právo? 24 A Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, akým právom tie veci robím. 25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba alebo od ľudí? Uvažovali medzi sebou a povedali: Keď povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? 26 A keď povieme: Od ľudí – bojíme sa davu, lebo všetci považujú Jána za proroka. 27 Odpovedali Ježišovi: Nevieme. Aj on im povedal: Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tieto veci. 28 No, čo si myslíte? Jeden človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do mojej vinice. 29 On odpovedal: Nechce sa mi! Ale neskôr to oľutoval a šiel. 30 Keď prišiel k druhému, povedal mu to isté. A ten odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. 31 Ktorý z tých dvoch vykonal otcovu vôľu? Povedali mu: Ten prvý. A Ježiš im povedal: Veru, hovorím vám, že vyberači daní a prostitútky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32 Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti a neuverili ste mu, ale vyberači daní a prostitútky mu uverili. A vy, keď ste to videli, ani potom ste to neoľutovali a neuverili mu. 33 Vypočujte si iné podobenstvo: Istý človek bol hospodár; vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Prenajal ju vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas úrody, poslal svojich sluhov k vinohradníkom, aby zobrali jeho úrodu. 35 Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili, ďalšieho ukameňovali. 36 Znova poslal iných sluhov, viacerých ako tých prvých, ale urobili im to isté. 37 Napokon k nim poslal svojho syna a povedal: Môjho syna budú mať v úcte. 38 Keď však vinohradníci uvideli syna, povedali si medzi sebou: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a zmocnime sa jeho dedičstva! 39 Chytili ho, vyhodili z vinice a zabili. 40 Keď teda príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom? 41 Povedali mu: Tých zlých kruto zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú odovzdávať úrodu v určenom čase. 42 Ježiš im povedal: Nečítali ste nikdy v písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, že Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. 44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne, toho rozdrví. 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, poznali, že hovorí o nich 46 a chceli sa ho zmocniť, ale mali strach z davov, lebo ho považovali za proroka.