1 Vtedy prišli k Ježišovi znalci Zákona a farizeji z Jeruzalema a povedali: 2 Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Lebo si neumývajú ruky, keď majú jesť chlieb. 3 On im odpovedal: Prečo aj vy prestupujete Boží príkaz pre svoju tradíciu? 4 Veď Boh prikázal: Cti svojho otca i matku! A: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech zomrie! 5 Vy však hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: To, čím by som ti mohol pomôcť, je dar Bohu, 6 už si nemusí uctiť svojho otca alebo matku. A tak ste pre svoju tradíciu zbavili Boží príkaz platnosti. 7 Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud sa ku mne približuje svojimi ústami a ctí si ma perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 9 No nadarmo ma uctievajú, keď vyučujú náuky, ktoré sú iba ľudskými príkazmi. 10 Nato si privolal dav a povedal im: Počúvajte a rozumejte! 11 To, čo vchádza do úst, nepoškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. 12 Vtedy pristúpili jeho učeníci a povedali mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo? 13 On odpovedal: Každá rastlina, ktorú nesadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. 14 Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. Keď však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. 15 Peter mu nato povedal: Vylož nám to podobenstvo! 16 A Ježiš povedal: Ešte aj vy ste takí nechápaví? 17 Ešte stále nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do záchoda? 18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania; 20 to sú veci, ktoré poškvrňujú človeka. Jesť neumytými rukami však človeka nepoškvrňuje. 21 Ježiš odtiaľ vyšiel a odišiel do kraja Týru a Sidonu. 22 A hľa, istá kanaánska žena z toho kraja vyšla a kričala za ním: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávida! Moja dcéra je hrozne trápená démonom. 23 On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili a prosili ho: Pošli ju preč, lebo kričí za nami. 24 On odpovedal: Som poslaný iba k ovciam, ktoré zahynuli z domu Izraela. 25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi! 26 On odpovedal: Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psom. 27 A ona povedala: Áno, Pane, veď aj psy jedia z odrobiniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Vtedy jej Ježiš odpovedal: Ó, žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš. A od tej hodiny bola jej dcéra uzdravená. 29 Ježiš odtiaľ odišiel a prišiel ku Galilejskému moru. Vyšiel na vrch a sadol si tam. 30 Prišli k nemu početné davy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, nemých, zmrzačených a mnoho iných. Kládli ich Ježišovi k nohám a on ich uzdravoval, 31 takže sa davy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, zmrzačení sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela. 32 Ježiš si zavolal svojich učeníkov a povedal: Je mi ľúto toho davu, lebo už tri dni zostávajú so mnou a nemajú čo jesť. Nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste. 33 A učeníci mu povedali: Odkiaľ zoženieme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký dav? 34 Ježiš im povedal: Koľko máte chlebov? Oni povedali: Sedem a zopár rybičiek. 35 Nato prikázal zástupom, aby si posadali na zem, 36 vzal tých sedem chlebov a tie ryby, poďakoval, lámal a dával svojim učeníkom a učeníci dávali davom. 37 Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem veľkých košov plných úlomkov, ktoré sa zvýšili. 38 Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. 39 Potom rozpustil davy, nastúpil na loď a prišiel do kraja Magdala.