1 Zvolal svojich dvanástich učeníkov, dal im moc a autoritu nad všetkými démonmi a uzdravovať choroby. 2 A poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých 3 a povedal im: Nič si neberte na cestu; ani palice, ani kapsu, ani chlieb, ani striebro, ani dve tuniky. 4 Kdekoľvek vojdete do domu, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej. 5 A keby vás neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim. 6 A tak odišli, chodili po dedinách a všade hlásali evanjelium a uzdravovali. 7 Tetrarcha Herodes sa dopočul o všetkom, čo sa skrze neho deje, a bol zmätený, pretože niekorí hovorili, že Ján vstal z mŕtvych. 8 Niektorí zasa hovorili, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. 9 Herodes povedal: Jána som dal stať ja. Kto je potom ten, o ktorom počúvam takéto veci? A túžil ho vidieť. 10 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu o všetkom, čo robili. Potom ich zobral so sebou a odišiel do ústrania na pusté miesto pri meste zvanom Betsaida. 11 Keď sa to dozvedeli davy, išli za ním. On ich prijal a hovoril im o Božom kráľovstve a tých, ktorí potrebovali uzdravenie, uzdravoval. 12 Začalo sa schyľovať k večeru, a tak za ním prišli Dvanásti a povedali mu: Rozpusti dav, nech idú do okolitých dedín a usadlostí. Nech tam prenocujú a nájdu si stravu, lebo tu sme na pustom mieste. 13 Povedal im: Vy im dajte jesť! Oni však odpovedali: Nemáme viac než päť chlebov a dve ryby – iba že by sme išli a nakúpili jedlo pre všetkých týchto ľudí. 14 (Bolo tam totiž asi päťtisíc mužov.) Povedal svojim učeníkom: Usaďte ich do skupín po päťdesiat! 15 Urobili tak a usadili všetkých. 16 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby ich rozdávali davu. 17 A tak jedli a nasýtili sa všetci. Ešte sa aj nazbieralo dvanásť košov úlomkov, čo im zvýšili. 18 A stalo sa, keď sa modlil v ústraní, že tam s ním boli jeho učeníci a opýtal sa ich: Za koho ma pokladajú davy? 19 Oni odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych niektorý z dávnych prorokov. 20 On im povedal: A za koho ma pokladáte vy? Peter odpovedal: Za Božieho Krista. 21 No on im dôrazne prikázal⁴⁰, aby to nikomu nepovedali, 22 a povedal: Syn človeka musí veľa trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a znalcami Zákona, byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych. 23 Potom všetkým hovoril: Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie každý deň svoj kríž a nasleduje ma! 24 Lebo kto by si chcel zachrániť dušu⁴¹, stratí⁴² ju; ale ten, kto by stratil dušu pre mňa, zachráni si ju. 25 Lebo čo prospeje človeku, keby získal hoci aj celý svet, a sám seba by zahubil alebo poškodil? 26 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov. 27 Ale pravdu vám hovorím: Sú niektorí z tých, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo. 28 A stalo sa asi osem dní po týchto rečiach, že vzal Petra, Jána a Jakuba a vyšiel na vrch, aby sa modlil. 29 Zatiaľ čo sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev žiaril belobou ako blesk. 30 A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži – boli to Mojžiš a Eliáš, 31 ktorí sa zjavili v sláve a hovorili s ním o jeho odchode⁴³, ktorý mal naplniť v Jeruzaleme. 32 Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok, no keď sa prebrali, videli jeho slávu aj dvoch mužov, ktorí stáli s ním. 33 A stalo sa, keď od neho odchádzali, že Peter povedal Ježišovi: Majster, je dobré, že sme tu. Urobme tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Nevedel však, čo hovorí. 34 Kým ešte hovoril, objavil sa oblak a zatienil ich a keď doň vstúpili, preľakli sa. 35 Nato z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn; jeho počúvajte! 36 A keď ten hlas doznel, Ježiš zostal sám. Oni mlčali a v tých dňoch nikomu nepovedali nič z toho, čo videli. 37 A stalo sa, keď na druhý deň zišli z vrchu, že mu vyšiel naproti početný dav. 38 A hľa, istý muž z davu zvolal: Učiteľ, prosím ťa, poď sa pozrieť na môjho syna – je to môj jediný! 39 Hľa, duch sa ho zmocní a zrazu začne kričať a hádže ním, až sa mu pení z úst; trýzni ho a len s ťažkosťami z neho vychádza. 40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. 41 Ježiš na to povedal: Neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy budem s vami a dokedy vás budem znášať? Priveď sem svojho syna! 42 Kým ešte prichádzal, démon ho zvalil a začal ním lomcovať. Ale Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho jeho otcovi. 43 A všetci žasli nad Božím majestátom. Keď sa všetci čudovali všetkému, čo Ježiš urobil, on povedal svojim učeníkom: 44 Zapamätajte si tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. 45 Ale oni tomu slovu nerozumeli; bolo pred nimi skryté, aby ho nechápali; a báli sa ho na to slovo opýtať. 46 Vypukla medzi nimi zvada o to, kto z nich je najväčší. 47 Keď však Ježiš uvidel zmýšľanie ich srdca, zobral dieťa, postavil ho vedľa seba 48 a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa príjíma; a ktokoľvek by prijal mňa, príjma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto bude medzi vami všetkými najmenší, ten bude veľkým. 49 Ján na to povedal: Majster, videli sme niekoho, ako v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, lebo nechodí s nami. 50 Ježiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti nám, je za nás. 51 A stalo sa, že keď sa napĺňali dni, aby bol vzatý do neba, pevne sa rozhodol, že pôjde do Jeruzalema, 52 a vyslal poslov, aby šli pred ním⁴⁴. Išli teda a vošli do samaritánskej dediny, kde preňho všetko pripravili. 53 Tam ho však neprijali, lebo mal namierené⁴⁵ do Jeruzalema. 54 Keď to videli jeho učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, chceš, aby sme povedali, aby z neba zostúpil oheň a zničil ich, ako to urobil Eliáš? 55 On sa však obrátil a pokarhal ich: Neviete, akého ste ducha! 56 Veď Syn človeka neprišiel ľudské duše⁴⁶ zahubiť, ale zachrániť! Potom odišli do inej dediny. 57 A stalo sa, že keď išli po ceste, niekto mu povedal: Pane, budem ťa nasledovať, kamkoľvek pôjdeš! 58 Ježiš mu povedal: Líšky majú nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil. 59 Inému povedal: Nasleduj ma! Ale on odpovedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca. 60 Ale Ježiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych, ale ty choď a hlásaj Božie kráľovstvo. 61 A zasa iný povedal: Budem ťa nasledovať, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s rodinou⁴⁷. 62 Ale Ježiš mu povedal: Nikto, kto položí svoju ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.