1 Blížil sa sviatok nekvasených chlebov, nazývaný Pesach¹³⁴. 2 Veľkňazi a znalci Zákona hľadali spôsob, ako by ho zabili, báli sa však ľudu. 3 Vtedy vošiel satan do Judáša, nazývaného Iškariotský, ktorý patril medzi Dvanástich, 4 ten odišiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže o tom, ako im ho vydá. 5 Oni sa zaradovali a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6 On súhlasil a hľadal príležitosť, aby im ho vydal niekde pomimo davu. 7 Prišiel deň nekvasených chlebov, kedy mal byť zabitý baránok¹³⁵. 8 Tak poslal Petra a Jána a povedal: Choďte a pripravte nám baránka na zjedenie. 9 Oni mu však povedali: Kde chceš, aby sme ho pripravili? 10 On im povedal: Hľa, keď vojdete do mesta, stretne vás človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním do domu, do ktorého vojde. 11 A pánovi toho domu poviete: Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som jedol baránka so svojimi učeníkmi? 12 On vám ukáže veľkú zariadenú miestnosť na poschodí. Tam ho pripravte. 13 Odišli teda a našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili baránka. 14 Keď nastala tá hodina, usadil sa a dvanásti apoštolovia s ním. 15 A povedal im: Veľmi som túžil jesť tohto baránka s vami skôr, než budem trpieť. 16 Lebo hovorím vám, že ho už viacej nebudem jesť, kým nedôjde naplnenia v Božom kráľovstve. 17 Vzal pohár, poďakoval a povedal: Vezmite ho a podeľte sa medzi sebou. 18 Lebo hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča, dokiaľ nepríde Božie kráľovstvo. 19 Vzal chlieb, poďakoval, lámal a dával im so slovami: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás, to robte na moju pamiatku. 20 Taktiež vzal po večeri aj pohár a povedal: Tento pohár je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. 21 Ale hľa, ruka môjho zradcu je spolu s mojou na stole. 22 Syn človeka síce ide, tak ako je určené, beda však tomu človeku, ktorý ho zrádza¹³⁶. 23 A oni sa začali medzi sebou dohadovať, ktorý z nich je ten, čo to zamýšľa urobiť. 24 No povstal medzi nimi aj spor o tom, kto z nich je¹³⁷ najväčší. 25 On im však povedal: Kráľovia národov panujú nad nimi, a tí, ktorí majú nad nimi moc, sú nazývaní dobrodincami. 26 Ale vy nie tak, no najväčší medzi vami nech je ako najmladší a vodca ako ten, ktorý slúži. 27 Lebo kto je väčší - ten, kto sedí za stolom, alebo ten, kto obsluhuje? Nie snáď ten, kto sedí za stolom? Ja som však medzi vami ako ten, kto obsluhuje, 28 a vy ste tí, ktorí vytrvali so mnou v mojich skúškach¹³⁸. 29 A ja vám dávam¹³⁹ kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, 30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. 31 Potom Pán povedal: Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32 ja som však prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty, keď sa obrátiš¹⁴⁰, posilňuj¹⁴¹ svojich bratov. 33 A on mu povedal: Pane, s tebou som pripravený ísť aj do väzenia, aj na smrť. 34 On však povedal: Hovorím ti, Peter, kohút dnes nezaspieva, kým trikrát nezaprieš, že ma poznáš. 35 Povedal im: Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, chýbalo vám niečo? A oni povedali: Nič. 36 Povedal im teda: Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj kapsu; a kto nemá, nech predá svoj plášť a kúpi si meč. 37 Lebo hovorím vám, že sa na mne ešte musí naplniť to, čo je napísané: A započítaný bol medzi bezbožných. Lebo to, čo je napísané o mne, sa naplňuje¹⁴². 38 Oni povedali: Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im povedal: To stačí. 39 Potom vyšiel von a podľa svojho zvyku odišiel na Olivový vrch. A išli za ním aj jeho učeníci. 40 Keď došiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! 41 A sám sa od nich vzdialil asi tak, čo by kameňom dohodil, kľakol si, modlil sa 42 a vravel: Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich¹⁴³; avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane! 43 Vtedy sa mu ukázal anjel z neba a posilňoval ho. 44 Vo vnútornom zápase sa modlil ešte horlivejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45 Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich, ako od zármutku zaspali 46 a povedal im: Prečo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! 47 A kým on ešte hovoril, hľa, prichádzal dav, a jeden z Dvanástich, nazývaný Judáš, išiel pred nimi a priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu však povedal: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? 49 No keď tí, ktorí boli okolo neho, videli, čo sa deje, povedali mu: Pane, máme udrieť mečom? 50 A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ježiš však odpovedal: Dosť už! Dotkol sa jeho ucha a uzdravil ho. 52 Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí po neho prišli: Ako na lupiča ste vyšli s mečmi a palicami. 53 Keď som bol s vami denne v chráme, nevztiahli ste na mňa ruky; ale toto je vaša hodina a moc temnoty. 54 Keď ho zajali, odviedli ho a voviedli do veľkňazovho domu. Peter ho však zďaleka nasledoval. 55 No keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si spolu, Peter si sadol medzi nich. 56 A keď ho nejaká slúžka videla sedieť pri ohni, pozorne si ho prezrela a povedala: Aj tento bol s ním. 57 Ale on ho zaprel a povedal: Žena, nepoznám ho. 58 Krátko potom ho zbadal niekto iný a povedal: Aj ty si spomedzi nich. Peter však povedal: Človeče, nie som. 59 A po uplynutí asi tak jednej hodiny niekto ďalší tvrdil: Naozaj, aj tento bol s ním, lebo je Galilejčan. 60 Peter však povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra. Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: Skôr ako zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. 62 Peter vyšiel von a horko sa rozplakal. 63 Muži, ktorí strážili Ježiša, sa mu posmievali a bili ho. 64 Zakryli ho, bili ho po tvári a pýtali sa ho: Prorokuj! Kto ťa udrel?! 65 A mnoho iného hovorili proti nemu a urážali ho¹⁴⁴. 66 Keď nastal deň, zhromaždili sa starší ľudu, veľkňazi a znalci Zákona, odviedli ho do svojho Sanhedrinu a hovorili: 67 Ak si ty Kristus, povedz nám to! On im však povedal: Keď vám poviem, neuveríte, 68 a keď sa aj na niečo opýtam, neodpoviete mi, ani ma neprepustíte. 69 No odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Moci Božej. 70 Vtedy všetci povedali: Ty si teda Syn Boží? On im však povedal: Vy hovoríte, že ja som. 71 No oni povedali: Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst.