1 Raz sa Ježiš modlil na nejakom mieste a stalo sa, keď prestal, že mu jeden z jeho učeníkov povedal: Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov. 2 A on im povedal: Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno, nech príde tvoje kráľovstvo, nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi, tak aj na zemi. 3 Náš každodenný chlieb nám dávaj každý deň 4 a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame každému, kto sa previnil voči nám⁵³. A nevoveď nás do pokušenia⁵⁴, ale vysloboď nás od zlého⁵⁵. 5 A povedal im: Kto z vás má priateľa, ku ktorému príde o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, 6 lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť. 7 A on by zvnútra odpovedal: Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a moje deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti. 8 Hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu, preto, že je jeho priateľom, vstane však pre jeho neodbytnosť⁵⁶ a dá mu, čo potrebuje. 9 Aj ja vám hovorím: Proste a bude vám dané, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. 10 Lebo každý, kto prosí, dostáva; kto hľadá, nachádza a tomu, kto klope, bude otvorené. 11 A je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keby ho prosil o chlieb? A keby prosil o rybu, dá mu snáď namiesto ryby hada? 12 A keby prosil o vajce, dá mu snáď škorpióna?! 13 Ak teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr Otec, ktorý je z neba, dá Ducha Svätého tým, ktorí ho prosia! 14 A vyháňal démona, ktorý bol nemý. A stalo sa, že keď démon vyšiel, nemý prehovoril a davy sa čudovali. 15 Niektorí z nich však povedali: Belzebulom, kniežaťom démonov, vyháňa démonov. 16 A iní ho pokúšali a požadovali od neho znamenie z neba. 17 Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené samo proti sebe, pustne, a dom rozdelený proti domu⁵⁷, padá. 18 A ak je aj satan rozdelený proti sebe, ako obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že Belzebulom vyháňam démonov. 19 No ak ja vyháňam démonov Belzebulom, kým ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 20 Ale ak ja vyháňam démonov prstom Božím, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. 21 Keď silný ozbrojenec stráži svoj palác, jeho majetok je v bezpečí⁵⁸. 22 Ale keby ho napadol niekto silnejší ako on, vezme mu celú výzbroj, na ktorú sa spoliehal, a svoju⁵⁹ korisť rozdá. 23 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozptyľuje. 24 Keď nečistý duch vyjde z človeka, chodí po miestach bez vody a hľadá odpočinok. Keď ho nenájde, hovorí: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. 25 A keď tam príde, nájde ho vyzametaný a uprataný; 26 potom ide a zoberie so sebou sedem iných duchov, horších ako on, a vojdú a budú tam bývať – a posledné veci toho človeka budú horšie ako prvé. 27 A stalo sa, keď to hovoril, že nejaká žena z davu zvolala: Požehnané⁶⁰ lono, ktoré ťa nosilo a prsia, z ktorých si pil! 28 No on povedal: Skôr sú požehnaní⁶¹ tí, ktorí počujú Božie slovo a zachovávajú ho. 29 A keď sa k nemu zhromažďovali davy, začal hovoriť: Táto generácia je zlá, vyhľadáva znamenie; ale znamenie jej nebude dané, iba ak znamenie proroka Jonáša. 30 Lebo ako sa stal Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre túto generáciu. 31 Kráľovná z juhu sa postaví na súde s mužmi tejto generácie a odsúdi ich, lebo prišla až z končín zeme, aby počula Šalmúnovu múdrosť. A hľa, tu je niekto väčší ako Šalamún! 32 Muži z Ninive povstanú na súde s touto generáciou a odsúdia ju, lebo robili pokánie na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je niekto väčší ako Jonáš! 33 A nikto, keď zažne lampu, nepostaví ju do skrýše ani pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 34 Lampou tela je oko. Keď je teda tvoje oko zdravé⁶², aj celé tvoje telo je plné svetla; keď je však choré⁶³, aj tvoje telo je temné. 35 Daj si teda pozor, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou! 36 Keď potom celé tvoje telo bude plné svetla, a žiadna jeho časť nebude temná, bude celé plné svetla, ako keď ťa osvecuje jasné svetlo lampy. 37 Keď ešte hovoril, pozval⁶⁴ ho istý farizej, aby sa u neho najedol. On vošiel a posadil sa k stolu. 38 Farizej to videl a začudoval sa, že sa pred jedlom najskôr neumyl. 39 No Pán mu povedal: Vy, farizeji, teraz čistíte vonkajšok pohára a misy⁶⁵, ale vaše vnútro je plné hrabivosti⁶⁶ a zloby. 40 Blázni, či ten, kto stvoril⁶⁷ vonkajšok, nestvoril aj vnútro? 41 Ale čo je vnútri, dajte ako almužnu a hľa, všetko vám bude čisté. 42 Ale beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a zo všetkých záhradných rastlín, ale obchádzate spravodlivosť⁶⁸ a Božiu lásku. Toto ste mali robiť a tamto neopúšťať. 43 Beda vám, farizeji, lebo milujete prvé lavice v synagógach a pozdravy na námestiach. 44 Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci, ste ako neoznačené hroby, po ktorých ľudia chodia a ani to nevedia. 45 Ktorýsi zo znalcov Zákona mu na to povedal: Učiteľ, keď toto vravíš, urážaš aj nás! 46 A on povedal: Aj vám, znalci Zákona, beda, lebo kladiete na ľudí neúnosné bremená, ale sami sa tých bremien nedotýkate ani jedným svojím prstom. 47 Beda vám, lebo staviate hrobky⁶⁹ prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! 48 Tak dosvedčujete a schvaľujete skutky svojich otcov; oni ich zabili a vy im staviate hrobky. 49 Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a niektorých z nich zabijú a iných budú prenasledovať, 50 aby táto generácia niesla zodpovednosť za krv⁷⁰ všetkých prorokov, vyliatu od založenia sveta, 51 od krvi Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, táto generácia ponesie zodpovednosť. 52 Beda vám, znalci Zákona, lebo ste vzali kľúč poznania; sami ste nevošli a tým, čo chceli vojsť⁷¹, ste zabránili. 53 A keď im to hovoril, začali mu znalci Zákona a farizeji zúrivo oponovať, vypytovať sa ho na mnohé veci, 54 striehli naňho, a chceli ho chytiť za slovo, aby ho mohli obžalovať.