1 Povedal im aj podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a nevzdávať sa¹⁰⁹. 2 V jednom meste bol istý sudca, ktorý sa nebál Boha a ľudí sa nehanbil. 3 V tom meste bola aj vdova, ktorá za ním chodila a hovorila: Prisúď mi právo proti môjmu odporcovi! 4 A istú dobu nechcel, no potom si povedal: Hoci sa Boha nebojím ani ľudí sa nehanbím, 5 preto však, že mi táto vdova nedá pokoj, zastanem sa jej¹¹⁰, nech za mnou stále nechodí a netrápi ma¹¹¹. 6 A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravodlivý sudca! 7 Neprisúdi potom Boh právo svojim vyvoleným, ktorí k nemu volajú vo dne v noci? Bude meškať s pomocou pre nich? 8 Hovorím vám: prisúdi im právo, a to čoskoro. Avšak keď príde Syn človeka, nájde vieru na zemi? 9 A niektorým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10 Dvaja muži išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý vyberač daní. 11 Farizej zastal a sám pre seba sa modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, zlodeji, nespravodliví, cudzoložníci, alebo aj ako tento vyberač daní. 12 Postím sa dvakrát za týždeň, dávam desiatky zo všetkých príjmov. 13 A ten vyberač daní stál zďaleka, nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne, hriešnemu! 14 Hovorím vám: tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. 15 A prinášali k nemu aj malé deti, aby sa ich dotýkal. No keď to videli učeníci, karhali ich. 16 Ale Ježiš ich¹¹² privolal a povedal: Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 17 Veru, hovorím vám: kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nikdy doň nevojde. 18 Opýtal sa ho istý hodnostár: Dobrý učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život? 19 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden – Boh. 20 Príkazy poznáš: Nescudzoložíš, nezavraždíš, nebudeš kradnúť, nevydáš falošné svedectvo, cti svojho otca aj svoju matku! 21 A on povedal: Toto všetko som zachovával od svojej mladosti. 22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď a nasleduj ma! 23 Ale on, keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý. 24 A keď ho Ježiš videl, ako sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, ktorí majú majetky! 25 Lebo je ľahšie ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. 26 Tí, čo to počuli, povedali: Kto potom môže byť zachránený? 27 A on povedal: To, čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu. 28 Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. 29 On im povedal: Veru, hovorím vám: nie je nik, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre Božie kráľovstvo, 30 kto by v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v prichádzajúcom veku večný život. 31 Potom si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema a naplní sa všetko, čo je napísané skrze Prorokov o Synovi človeka. 32 Lebo ho vydajú pohanom, budú sa mu posmievať, potupia ho a opľujú; 33 potom ho zbičujú, zabijú a na tretí deň vstane z mŕtvych. 34 Oni však ničomu z toho neporozumeli. To slovo bolo pred nimi skryté, ani nerozumeli tomu, čo bolo povedané. 35 A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že istý slepec sedel vedľa cesty a žobral. 36 A keď počul, že tadiaľ prechádza dav, vypytoval sa, čo to je. 37 Oznámili mu, že tadiaľ prechádza Ježiš Nazarejský. 38 Vtedy vykríkol: Ježiš, syn Dávida, zmiluj sa nado mnou! 39 Tí, ktorí išli vpredu, ho napomínali, aby mlčal, ale on o to viac kričal: Syn Dávida, zmiluj sa nado mnou! 40 Vtedy Ježiš zastal a prikázal, aby ho priviedli k nemu; keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 Čo chceš, aby som pre teba urobil? On odpovedal: Pane, nech vidím! 42 Ježiš mu povedal: Začni vidieť! Tvoja viera ťa uzdravila¹¹³. 43 Nato okamžite začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdal Bohu chválu.