1 Celé to zhromaždenie¹⁴⁵ vstalo a odviedli ho k Pilátovi. 2 A začali ho obviňovať: Tohoto sme našli, ako rozvracia národ, bráni dávať dane cisárovi a hovorí o sebe, že je Kristus, kráľ. 3 Pilát sa ho opýtal: Ty si kráľ Židov? A on mu odpovedal: Ty to hovoríš. 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: Na tomto človeku nenachádzam žiadnu vinu. 5 Ale oni trvali na svojom a hovorili: Búri ľud tým, že učí po celom Judsku, počnúc od Galiley až sem. 6 No keď Pilát počul o Galilei, spýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, ktorý bol tiež v tých dňoch v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho chcel totiž vidieť, pretože o ňom mnoho počul a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaké znamenie. 9 A mnoho sa ho vypytoval, ale on mu nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a znalci zákona a vášnivo ho obviňovali. 11 Herodes so svojimi vojakmi ním pohrdol, vysmieval sa mu, obliekol ho do skvostného rúcha a poslal ho naspäť Pilátovi. 12 V ten deň sa Pilát a Herodes navzájom spriatelili, predtým boli totiž nepriateľmi. 13 A Pilát si zvolal veľkňazov, hodnostárov i ľud 14 a povedal im: Doviedli ste mi tohto človeka, že búri ľud, a hľa, keď som ho pred vami vypočúval, nenašiel som na tomto človeku nič z toho, z čoho ho obviňujete. 15 Ale ani Herodes, lebo som vás poslal k nemu, a hľa, neurobil nič také, za čo by si zasluhoval smrť. 16 Potrestám ho teda a prepustím. 17 Lebo počas sviatku im musel prepustiť jedného väzňa. 18 Všetci spolu však kričali: Preč s ním! Prepusť nám Barabáša! 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu, ktorá povstala v meste, a pre vraždu. 20 Pilát k nim teda znova prehovoril, lebo chcel prepustiť Ježiša. 21 Ale oni kričali: Ukrižuj! Ukrižuj ho! 22 No on im povedal po tretí krát: Ale čo zlé urobil tento? Nenašiel som na ňom nič také, za čo by zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím. 23 Oni však s veľkým krikom naliehali a požadovali, aby bol ukrižovaný, a ich hlasy, aj hlasy veľkňazov prevládli. 24 Vtedy Pilát rozhodol, aby sa stalo, čo požadujú, 25 a prepustil im toho, ktorý bol uväznený pre vzburu a vraždu, ktorého si žiadali, no Ježiša vydal ich vôli. 26 A ako ho odvádzali, chytili nejakého Šimona z Cyrény, ktorý prichádzal z poľa, a položili na neho kríž, aby ho niesol za Ježišom. 27 A išlo za ním veľké množstvo ľudu i žien, ktoré nariekali a oplakávali ho. 28 Ježiš sa k nim však obrátil a povedal: Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte nad sebou a nad svojimi deťmi: 29 Lebo hľa, prichádzajú dni, v ktorých budú hovoriť: Požehnané¹⁴⁶ neplodné, loná, ktoré nerodili, a prsia, ktoré nekojili. 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a pahorkom: Prikryte nás! 31 Lebo ak toto robia so zeleným stromom, čo bude so suchým?! 32 A viedli s ním na popravu aj iných dvoch zločincov. 33 Keď prišli na miesto, zvané Lebka, ukrižovali tam jeho, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane. 34 Ježiš však povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A keď si delili jeho odev, hodili oň lós. 35 Ľudia stáli a pozerali sa. Spolu s nimi sa mu posmievali aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval, nech zachráni aj sám seba, ak je Kristus, ten Boží vyvolený! 36 Posmievali sa mu aj vojaci, ktorí prichádzali a podávali mu ocot 37 a hovorili: Ak si ty ten kráľ Židov, zachráň sa! 38 A bol nad ním aj nápis, napísaný gréckym, latinským a hebrejským písmom: Toto je kráľ Židov. 39 Jeden zo zločincov, ktorí viseli vedľa neho, ho urážal¹⁴⁷ a hovoril: Ak si Kristus, zachráň seba i nás! 40 Ten druhý ho však za to pokarhal a povedal: Ty sa ani Boha nebojíš? Veď si rovnako odsúdený! 41 My sme odsúdení spravodlivo, lebo dostávame to, čo si za svoje skutky zaslúžime, tento však nič zlé neurobil. 42 A povedal Ježišovi: Spomeň si na mňa, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva! 43 Ježiš mu povedal: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji. 44 Bolo okolo šiestej¹⁴⁸ hodiny; vtom nastala tma po celej zemi až do deviatej¹⁴⁹ hodiny, 45 slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla napoly. 46 Ježiš zvolal silným hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha! A keď to povedal, vydýchol naposledy. 47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Tento človek bol skutočne spravodlivý. 48 A keď všetky tie zástupy, ktoré sa zišli kvôli tomuto divadlu, videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a vracali sa naspäť. 49 Všetci jeho známi však stáli obďaleč. Aj ženy, ktoré ho nasledovali z Galiley, sa na to pozerali. 50 A hľa, muž, menom Jozef, ktorý bol členom rady¹⁵⁰, človek dobrý a spravodlivý, 51 ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím a skutkom, pochádzal zo židovského mesta Arimatie a tiež očakával kráľovstvo Božie, 52 išiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a položil do hrobu vytesaného v skale, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. 54 Bol prípravný deň¹⁵¹ a blížil sa šabat. 55 Sprevádzali ho aj ženy, ktoré s ním¹⁵² prišli z Galiley a pozreli si hrob, aj to, ako bolo uložené jeho telo. 56 Keď sa vrátili, pripravili voňavé oleje a masti, no počas šabatu podľa príkazu odpočívali.