1 Povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišli pohoršenia⁹⁹, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. 2 Bolo by preňho lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby pohoršil¹⁰⁰ jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si pozor! Keby zhrešil proti tebe tvoj brat, napomeň ho; a ak robí pokánie, odpusť mu. 4 A keby aj sedemkrát za deň zhrešil proti tebe a sedemkrát za deň by sa k tebe obrátil a povedal: Ľutujem to¹⁰¹, odpusť mu! 5 Apoštoli povedali Pánovi: Pridaj nám vieru! 6 Nato Pán povedal: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, povedali by ste tejto moruši: Vykoreň sa a presaď sa do mora!, a poslúchla by vás. 7 Kto z vás, čo má sluhu, ktorý orie alebo pasie, mu povie hneď, ako sa vráti z poľa: Poď a sadni si k stolu? 8 Nepovie mu skôr: Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem, a potom budeš jesť a piť ty? 9 Ďakuje snáď tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nemyslím si¹⁰². 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Sme nehodní sluhovia, lebo sme urobili, čo sme boli povinní urobiť. 11 A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, že prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12 A keď vchádzal do akejsi dediny, vyšlo mu naproti desať malomocných mužov, ktorí zastali opodiaľ 13 a hlasno volali: Ježiš, Majster, zmiluj sa nad nami! 14 Keď ich uvidel, povedal im: Choďte sa ukázať kňazom! A stalo sa vtom, ako odchádzali, že boli očistení. 15 A jeden z nich, keď uvidel, že je uzdravený, vrátil sa, hlasno oslavoval Boha, 16 padol na tvár k Ježišovým¹⁰³ nohám a ďakoval mu. Bol to Samaritán. 17 Ježiš mu na to povedal: Neboli očistení desiati? Kde sú tí deviati? 18 Nenašli sa už žiadní iní, aby sa vrátili a vzdali slávu Bohu okrem tohto cudzinca? 19 Jemu povedal: Vstaň a choď; tvoja viera ťa uzdravila¹⁰⁴. 20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: Kráľovstvo Božie nepríde tak, že sa bude dať pozorovať¹⁰⁵, 21 ani nepovedia: Hľa, tu je! alebo: Hľa, tam je! Lebo hľa, Božie kráľovstvo je medzi vami¹⁰⁶. 22 No učeníkom povedal: Prídu dni, keď budete túžiť vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 A povedia vám: Hľa, tu je! alebo: Hľa, tam je! Nechoďte ani sa za nimi nežeňte! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, zažiari z jedného miesta pod nebom po druhé, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň. 25 Najprv však musí veľa trpieť a byť zavrhnutý touto generáciou. 26 A ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka: 27 jedli, pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noach vošiel do korábu, prišla potopa a všetkých zahubila. 28 Podobne bolo aj za dní Lóta: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali; 29 ale v ten deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, pršal z neba oheň so sírou a zahubil všetkých. 30 Tak isto to bude aj v ten deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a jeho veci¹⁰⁷ budú v dome, nech neschádza, aby si ich vzal; a podobne ten, kto je na poli, nech sa nevracia späť! 32 Pamätajte na Lótovu ženu! 33 Ktokoľvek by si chcel zachrániť dušu¹⁰⁸, stratí ju, a ktokoľvek by ju stratil, zachová ju nažive. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 35 Dve budú spolu mlieť; jedna bude vzatá a druhá zanechaná. 36 Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 37 Oni mu na to povedali: Kde, Pane? On im povedal: Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.