1 Keď dohovoril všetky svoje slová k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. 2 Otrok istého stotníka, ktorý mu bol vzácny, bol chorý a umieral. 3 A keď sa dopočul o Ježišovi, poslal za ním židovských starších s prosbou, aby prišiel a uzdravil jeho otroka. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Je hoden toho, aby si to preňho urobil, 5 lebo miluje náš národ, aj synagógu nám postavil. 6 Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko domu, stotník za ním poslal priateľov so slovami: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; 7 preto som ani seba nepovažoval za hodného prísť k tebe; ale povedz slovo a môj sluha bude uzdravený. 8 Veď aj ja som človek podliehajúci autorite a mám pod sebou vojakov; tomu poviem: Choď! a ide a inému: Príď! a príde a svojmu otrokovi: Urob toto! a urobí. 9 Keď to Ježiš počul, začudoval sa mu, obrátil sa k davu, ktorý ho nasledoval, a povedal: Hovorím vám: Takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli! 10 A keď sa poslovia vrátili domov, chorého otroka našli zdravého. 11 A stalo sa, že na druhý deň išiel do mesta menom Nain a išlo s ním mnoho jeho učeníkov a tiež početný dav. 12 A ako sa priblížil k mestskej bráne, hľa, vynášali mŕtveho; bol to jediný syn svojej matky, a tá bola vdova. Sprevádzal ju aj veľký dav z mesta. 13 Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: Neplač. 14 Pristúpil, dotkol sa már a tí, čo ich niesli, zastali. Potom povedal: Mladý muž, hovorím ti, vstaň! 15 Nato sa mŕtvy posadil a začal hovoriť. Ježiš ho dal späť jeho matke. 16 Všetkých sa zmocnila bázeň28 a oslavovali Boha slovami: Veľký prorok povstal medzi nami! a Boh navštívil svoj ľud! 17 A táto správa o ňom sa rozniesla po celom Judsku a všetkom okolí. 18 O tom všetkom priniesli Jánovi správy jeho učeníci. 19 Ján si dvoch z nich zavolal a poslal ich za Ježišom s otázkou: Si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? 20 Keď tí muži prišli k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal za tebou a pýta sa: Si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? 21 V tej istej hodine mnohých uzdravil z chorôb, trápení a zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 A Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú očisťovaní, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 23 Požehnaný29 je ten, kto sa na mne nepohorší. 24 Keď odišli Jánovi poslovia, začal hovoriť davom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Trstinu, ktorá sa kolíše vo vetre? 25 Alebo čo ste tam vyšli vidieť? Človeka oblečeného v jemnom odeve? Hľa, tí, čo nosia skvostný odev a žijú v prepychu, sú v kráľovských palácoch! 26 Alebo čo ste tam vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! 27 Toto je ten, o kom je napísané: Hľa, posielam pred tvojou tvárou svojho posla, ktorý pripraví cestu pred tebou. 28 Lebo hovorím vám: Medzi narodenými zo ženy nepovstal väčší prorok než Ján Krstiteľ; ale aj ten najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako on! 29 A všetci ľudia, ktorí ho počúvali, dokonca aj vyberači daní, uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. 30 Ale farizeji a znalci Zákona odmietli úmysel, ktorý mal Boh s nimi, lebo sa mu nedali pokrstiť. 31 A Pán povedal: K čomu teda prirovnám ľudí z tejto generácie a čomu sú podobní? 32 Sú podobní deťom, ktoré sedia na námestí, volajú jeden na druhého a hovoria: Hrali sme vám na píšťale, a netancovali ste; spievali sme vám žalospev, a neplakali ste. 33 Lebo prišiel Ján, nejedol chlieb ani nepil víno a hovoríte: Má démona. 34 Prišiel Syn človeka, je a pije a hovoríte: Hľa, pažravec a pijan vína, priateľ vyberačov daní a hriešnikov. 35 A múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti. 36 Istý farizej ho prosil, aby s ním jedol. A tak vošiel do domu toho farizeja a sadol si k stolu. 37 A hľa, keď sa v tom meste istá hriešnica dozvedela, že stoluje v dome toho farizeja, priniesla alabastrovú nádobu vonného oleja, 38 s plačom sa mu postavila odzadu k nohám, začala mu slzami zmáčať nohy a utierať svojimi vlasmi30, bozkávala mu nohy a mazala vonným olejom. 39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel31 by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica. 40 Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať32. On povedal: Hovor, učiteľ! 41 Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keďže mu nemali ako vrátiť, obidvom odpustil. Povedz, ktorý z nich ho bude teda viacej milovať? 43 Šimon odpovedal: Domnievam sa, že ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si usúdil. 44 Nato sa obrátil k žene a povedal Šimonovi: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy; no ona mi slzami zmáčala nohy a poutierala svojimi vlasmi. 45 Nepobozkal si ma, no ona mi neprestala bozkávať nohy, odkedy som vošiel. 46 Nepomazal si mi hlavu olejom, no ona mi pomazala nohy vonným olejom. 47 Preto ti hovorím: Odpustené sú jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu je málo odpustené, málo miluje. 48 A jej povedal: Tvoje hriechy sú odpustené. 49 Tí, ktorí spolu stolovali, začali medzi sebou hovoriť: Kto je tento, čo aj hriechy odpúšťa? 50 Žene však povedal: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji.