1 V tom čase tam boli prítomní niektorí ľudia, ktorí mu rozprávali o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obeťami. 2 Ježiš im na to povedal: Myslíte si, že Galilejčania, ktorí vytrpeli takéto veci, boli väčší hriešnici ako všetci ostatní Galilejčania? 3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci práve tak zahyniete. 4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci⁸¹ než všetci ostatní ľudia, bývajúci v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. 6 A povedal toto podobenstvo: Ktosi mal vo svojej vinici zasadený figovník. Prišiel a hľadal na ňom ovocie, ale nenašiel. 7 Vtedy povedal vinohadníkovi: Hľa, už tri roky prichádzam, hľadám ovocie na tomto figovníku a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo má kaziť aj tú zem? 8 On mu odpovedal: Pane, ponechaj ho aj tento rok, až ho okopem a pohnojím, 9 či potom neponesie ovocie. Ak nie, nabudúce ho vytneš. 10 Počas šabatu učil v jednej zo synagóg. 11 A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci⁸² a bola zohnutá a vôbec sa nemohla narovnať. 12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej nemoci! 13 A položil na ňu ruky a ona sa okamžite narovnala a oslavovala Boha. 14 Ale predstavený synagógy nahnevaný tým, že Ježiš uzdravoval počas šabatu, povedal davu: Je šesť dní, v ktorých sa má pracovať. V týchto dňoch teda prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, ale nie v deň šabatu! 15 Pán mu odpovedal: Ty pokrytec! Neodväzuje snáď každý z vás počas šabatu svojho vola alebo osla od žľabu a nevodí ho napájať? 16 A táto dcéra Abraháma, ktorú satan držal spútanú – hľa, už osemnásť rokov – nemala byť vyslobodená z týchto pút v deň šabatu? 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý dav sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré Ježiš konal. 18 Potom povedal: Čomu je podobné Božie kráľovstvo a k čomu ho prirovnám? 19 Je podobné horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a hodil do svojej záhrady; a ono vyrástlo a stalo sa veľkým stromom, a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch. 20 A znovu povedal: K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? 21 Je podobné kvasu, ktorý žena vzala a zamiesila do troch satov⁸³ pšeničnej múky, takže všetko nakyslo. 22 Na svojej ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš cez mestá a dediny a učil. 23 Ktosi mu povedal: Pane, je málo tých, čo budú zachránení? A on im povedal: 24 Vynaložte všetko úsile⁸⁴, aby ste vošli tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú snažiť vojsť, ale nebudú vládať. 25 Keď hospodár vstane a zatvorí dvere, budete stáť vonku, klopať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! On vám odpovie: Nepoznám vás, odkiaľ ste? 26 Vtedy začnete hovoriť: Jedli a pili sme s tebou, a na našich uliciach si učil. 27 A on povie: Nepoznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti! 28 Bude tam plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka a Jákoba a všetkých prorokov v Božom kráľovstve, a sami budete vyhodení von. 29 A prídu mnohí od východu aj západu, od severu aj juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. 30 A hľa, sú poslední, ktorí budú prví; a sú prví, ktorí budú poslední. 31 V ten deň prišli niektorí farizeji a povedali mu: Vyjdi a choď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť. 32 On im povedal: Choďte a povedzte tej líške: Hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím⁸⁵. 33 Dnes, zajtra i pozajtra však musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k tebe poslaní! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, ale nechceli ste! 35 Hľa, váš dom sa vám zanecháva pustý. A veru, hovorím vám: Isto ma už neuvidíte, kým nepríde čas, keď poviete: Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom!