1 A stalo, že keď počas druhého šabatu prechádzal obilím, jeho učeníci trhali klasy, vymŕvali ich rukami a jedli. 2 Niektorí farizeji im povedali: Prečo robíte to, čo sa nesmie robiť počas šabatu? 3 Ježiš im odpovedal: Nečítali ste, čo spravil Dávid, keď bol hladný on aj tí, ktorí boli s ním: 4 ako vošiel do Božieho domu, zobral a jedol chleby predloženia, ktoré nesmie jesť nik okrem kňazov, a dal aj tým, ktorí boli s ním? 5 Potom im povedal: Syn človeka je pánom aj šabatu! 6 A stalo sa, že aj počas iného šabatu vošiel do synagógy a vyučoval. A bol tam človek, ktorý mal odumretú ruku. 7 Znalci Zákona a farizeji ho pozorne sledovali, či bude uzdravovať počas šabatu, aby našli niečo, z čoho by ho mohli obžalovať. 8 Ale on poznal ich myšlienky a povedal človeku, ktorý mal odumretú ruku: Vstaň a postav sa doprostred! On vstal a postavil sa tam. 9 Vtedy im Ježiš povedal: Niečo sa vás opýtam: Smie sa počas šabatu robiť dobre alebo zle, život zachrániť alebo zahubiť? 10 Poobzeral sa po všetkých a povedal tomu človeku: Vystri ruku! On to urobil a jeho ruka bola znovu zdravá ako tá druhá. 11 Oni však boli naplnení zúrivosťou a zhovárali sa medzi sebou, čo by mohli urobiť s Ježišom. 12 A stalo sa v tých dňoch, že odišiel na vrch modliť sa a celú noc tam strávil v modlitbe k Bohu. 13 A keď nastal deň, zavolal svojich učeníkov a vybral si z nich dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: 14 Šimona, ktorého nazval Petrom, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15 Matúša a Tomáša, Jakuba – syna Alfeja, Šimona zvaného Zélota, 16 Júdu – syna Jakuba a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. 17 Zišiel s nimi a zastal na rovinatom mieste a s ním aj dav jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celého Judska a z Jeruzalema a tiež z pobrežnej oblasti Týru a Sidonu, ktorí prišli, aby ho počúvali a boli uzdravení zo svojich chorôb; 18 aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia, boli uzdravovaní. 19 A celý dav sa ho snažil dotknúť, lebo z neho vychádzala moc a uzdravovala všetkých. 20 Potom uprel zrak na svojich učeníkov a hovoril: Požehnaní26 chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo! 21 Požehnaní, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení! Požehnaní, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať! 22 Požehnaní budete27, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia, potupia a vaše meno zavrhnú ako zlé pre Syna človeka. 23 Radujte sa v ten deň a skáčte od radosti, lebo, hľa, veľká je vaša odmena v nebi, lebo takisto robili ich otcovia prorokom! 24 Ale beda vám, bohatým, lebo už teraz máte svoje potešenie! 25 Beda vám, sýtym, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať. 26 Beda vám, keby o vás všetci ľudia hovorili dobre, lebo takisto robili ich otcovia falošným prorokom. 27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia, 28 žehnajte tým, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú. 29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nastav aj druhé; a tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani tuniku. 30 Každému, kto ťa prosí, daj a od toho, kto berie to, čo je tvoje, nepýtaj naspäť. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, podobne robte aj vy im. 32 Ak milujete tých, ktorí milujú vás, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú! 33 Ak robíte dobre tým, ktorí robia dobre vám, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici robia to isté! 34 A ak požičiavate tým, od ktorých očakávate, že vám vrátia, akú máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby to isté dostali aj späť. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, robte dobre, požičiavajte a nič za to nečakajte. Potom bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrotivý k nevďačným aj k zlým. 36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení. Odpúštajte a bude vám odpustené. 38 Dávajte a bude vám dané – dobrú mieru, natlačenú, natrasenú a vrchovato naplnenú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude odmerané. 39 Potom im povedal podobenstvo: Môže slepý viesť slepého? Nepadnú snáď obaja do jamy? 40 Učeník nie je nad svojho učiteľa, ale každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom vlastnom oku si nevšímaš? 42 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat môj, dovoľ, aby som ti vybral smietku z oka!, keď sám brvno vo svojom oku nevidíš? Pokrytec, najprv vyber brvno zo svojho oka a potom budeš vidieť jasne, aby si mohol vybrať smietku, ktorá je v oku tvojho brata. 43 Lebo dobrý strom nerodí zlé ovocie ani zlý strom dobré ovocie. 44 Každý strom poznať po ovocí. Veď z tŕnia nezbierajú figy a ani z tŕnitého kra neoberajú hrozno. 45 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu svojho srdca zlé veci. Lebo čoho je plné srdce, to hovoria ústa. 46 Prečo ma voláte: Pane, Pane!, a nerobíte, čo hovorím? 47 Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a koná ich: 48 Je podobný človeku, ktorý staval dom, kopal hlboko a položil základy na skale. A keď prišla povodeň, rieka udrela na ten dom, a nemohla ním otriasť, lebo jeho základy boli položené na skale. 49 Ale ten, kto počúva a nekoná, je podobný človeku, ktorý postavil dom na zemi bez základov; keď naň udrela rieka, hneď sa zrútil a pád toho domu bol veľký.