1 A svojim učeníkom hovoril: Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu; toho pred ním obvinili, že mrhá jeho majetok. 2 Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho správcovstva, lebo už nebudeš môcť byť ďalej správcom. 3 Správca si vtedy povedal: Čo urobím, keďže mi môj pán odníma správcovstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď budem prepustený zo správcovstva. 5 Zavolal si každého jedného z dlžníkov svojho pána a povedal prvému: Koľko dlhuješ môjmu pánovi? 6 On odpovedal: Sto batov oleja. On mu povedal: Vezmi svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat! 7 Potom povedal inému: A ty koľko dlhuješ? On odpovedal: Sto kórov pšenice. A povedal mu: Vezmi svoj úpis a napíš osemdesiat! 8 A pán pochválil nespravodlivého správcu, že konal prezieravo. Synovia tohto sveta sú totiž voči sebe navzájom⁹⁵ prezieravejší než synovia svetla. 9 Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa pominie, prijali do večných príbytkov⁹⁶. 10 Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí ozajstné bohatstvo? 12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá to, čo je vaše? 13 Žiadny sluha nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo bude oddaný jednému a druhým bude pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 14 Všetko toto počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15 Nato im povedal: Vy ste tí, ktorí robia samých seba spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia – lebo to, čo je u ľudí vznešené, je ohavnosťou pred Bohom. 16 Zákon a Proroci sú až po Jána; odvtedy sa hlása dobrá správa o Božom kráľovstve a každý sa doň násilne tlačí. 17 Ľahšie je však, aby sa pominuli nebo aj zem, než aby vypadla zo Zákona čo i len čiarka. 18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a každý, kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží. 19 Bol istý bohatý človek, ktorý sa obliekal do purpuru a kmentu a každý deň žil v radosti a prepychu. 20 A bol istý chudobný človek⁹⁷ menom Lazár, ktorý ležal pri jeho bráne pokrytý vredmi 21 a túžil sa nasýtiť z omrvín, ktoré padali z boháčovho stola. No ešte aj psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 A stalo sa, že ten chudobný zomrel a anjeli ho odniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v podsvetí⁹⁸, keď bol v mukách, pozdvihol svoje oči a v diaľke uvidel Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 Vtedy zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí koniec prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo zažívam muky v tomto plameni! 25 No Abrahám povedal: Syn môj, spomeň si, že ty si svoje dobré veci dostal za svojho života a podobne Lazár zlé; a tak teraz jemu sa dostáva potešenie, a ty zažívaš muky. 26 Okrem toho všetkého je medzi nami a vami veľká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí odtiaľ nedostali k nám. 27 No on povedal: Prosím ťa teda, otec, pošli ho do domu môjho otca, 28 lebo mám päť bratov, nech ich varuje, aby neprišli aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám odpovedal: Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú! 30 On však povedal: Nie, otec Abrahám! Ale ak k nim príde niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie. 31 On mu povedal: Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.