1 A stalo sa jedného z tých dní, keď vyučoval ľud v chráme a hlásal evanjelium, že k nemu pristúpili veľkňazi a znalci Zákona so staršími 2 a povedali mu: Povedz nám, akým právom robíš tieto veci, alebo kto ti dal to právo? 3 Odpovedal im: Aj ja vám dám jednu otázku; povedzte mi: 4 Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí? 5 A oni uvažovali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 6 A ak povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok. 7 A tak odpovedali, že nevedia odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tieto veci. 9 Potom začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a na dlhý čas odcestoval. 10 V čase oberačky poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho zbili a poslali preč naprázdno. 11 A tak poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, znevážili a poslali preč naprázdno. 12 Potom poslal tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhnali. 13 Vtedy povedal pán vinice: Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna, keď uvidia jeho, snáď budú mať úctu. 14 Ale keď ho videli vinári, uvažovali medzi sebou a hovorili: Toto je dedič; poďme, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše! 15 Nato ho vyhnali z vinice a zabili. Čo s nimi potom urobí pán vinice? 16 Príde a zahubí tých vinárov a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17 Ale on na nich pozrel a povedal: Čo teda znamená to, čo je napísané: Kameň, ktorí stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne, toho rozdrví. 19 A veľkňazi a znalci Zákona chceli už v tú hodinu naňho položiť ruky, ale sa báli ľudu. Poznali totiž, že to podobenstvo povedal proti nim. 20 Striehli naňho a poslali zvedov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, nech ho nachytajú v reči, aby ho vydali vrchnosti a právomoci vladára. 21 Opýtali sa ho: Učiteľ, vieme, že hovoríš a učíš správne a neuprednostňuješ nikoho, ale pravdivo učíš Božiu cestu; 22 je správne¹¹⁸, aby sme platili cisárovi daň, alebo nie? 23 Ale on zbadal ich úskočnosť a povedal im: Prečo ma pokúšate? 24 Ukážte mi denár! Čí je tam obraz a nápis? Oni povedali: Cisárov. 25 On im povedal: Dajte teda, čo je cisárovo, cisárovi a čo je Božie, Bohu. 26 A tak ho nedokázali nachytať v reči pred ľudom a v údive nad jeho odpoveďou zmĺkli. 27 Potom pristúpili niektorí zo saducejov, ktorí popierajú, že je vzkriesenie, a opýtali sa ho: 28 Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niekomu brat, ktorý má manželku, a zomrel by bezdetný, nech si ju¹¹⁹ vezme jeho brat, a splodí svojmu bratovi potomstvo. 29 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný, 30 a tak si vzal jeho ženu¹²⁰ druhý, no aj ten zomrel bezdetný. 31 Vzal si ju aj tretí a podobne aj všetci siedmi, nezanechali deti a pomreli. 32 Napokon po všetkých zomrela aj tá žena. 33 Keď bude vzkriesenie, ktorého z nich bude manželkou? Veď ju mali za manželku všetci siedmi. 34 Ježiš im povedal: Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú, 35 ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci¹²¹ vek a vzkriesenie z mŕtvych, sa nebudú ženiť ani vydávať, 36 lebo ani nebudú môcť viac zomrieť; budú totiž rovní anjelom a budú Božími synmi, pretože budú synmi vzkriesenia. 37 To, že mŕtvi sú vzkriesení, ukázal aj Mojžiš v stati o kre, kde Pána nazýva Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jákoba. 38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú. 39 Vtedy odpovedali niektorí znalci Zákona: Učiteľ, dobre si povedal. 40 A viac už sa ho neodvážili na nič vypytovať. 41 Povedal im: Ako to, že hovoria, že Kristus je synom Dávida? 42 Veď aj sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 kým nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod tvoje nohy! 44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom? 45 A keď ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46 Dávajte si pozor na znalcov Zákona, ktorí chcú chodiť v dlhom rúchu a milujú pozdravy na námestiach a predné miesta v synagógach a čestné miesta na hostinách, 47 ktorí vyjedajú domy vdov, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Týchto stihne prísnejší súd.