1 V prvý deň týždňa, ešte za svitania prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, ktoré pripravili. A išli s nimi aj niektoré iné ženy. 2 Kameň od hrobu však našli odvalený. 3 Keď vošli dnu, telo Pána Ježiša nenašli. 4 Keď nad tým boli v rozpakoch, hľa, stalo sa, že sa dvaja muži v žiarivom odeve postavili vedľa nich. 5 Keď za preľakli a sklonili tváre k zemi, povedali im: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Nie je tu, ale bol vzkriesený. Rozpamätajte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7 keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a na tretí deň vstať z mŕtvych. 8 Vtedy sa rozpamätali na jeho slová. 9 Keď sa vrátili od hrobu, všetko to oznámili jedenástim aj všetkým ostatným. 10 Boli to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova a s nimi aj ostatné, ktoré to rozprávali apoštolom. 11 Ale ich slová im pripadali ako nezmysel a neverili im. 12 Peter však vstal a bežal k hrobu. Keď sa naklonil dnu, videl tam ležať len pruhy plátna a udivený z toho, čo sa stalo, odišiel domov. 13 A hľa, dvaja z nich išli v ten deň do mestečka, menom Emaus, vzdialeného šesťdesiat stadií¹⁵³ od Jeruzalema. 14 A rozprávali sa spolu o všetkom tom, čo sa udialo. 15 A stalo sa, keď sa rozprávali a dohadovali, že sa k nim priblížil aj sám Ježiš a išiel s nimi. 16 Ale ich oči boli držané, aby ho nepoznali. 17 A povedal im: O čom sa to spolu idúcky rozprávate, že ste takí smutní? 18 Jeden z nich, menom Kleofáš, mu odpovedal: Ty si asi jediný, kto sa zdržiava v Jeruzaleme a nevie, čo sa v ňom v tieto dni stalo. 19 A on im povedal: A čo? Oni mu však povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok¹⁵⁴, mocný v skutku i v slove pred Bohom aj pred všetkým ľudom, 20 a ako ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovali ho. 21 A my sme dúfali, že on je ten, kto má vykúpiť Izrael. No k tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo. 22 Ale niektoré z našich žien nás naplnili úžasom. Za svitania boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a vraveli, že videli aj zjavenie anjelov, ktorí hovoria, že žije. 24 Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako povedali aj tie ženy, ale jeho nevideli. 25 A on im povedal: Ó, nerozumní a pomalí¹⁵⁵ srdcom veriť všetkému, čo hovorili proroci! 26 Nemusel azda Kristus toto všetko vytrpieť a vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vysvetľoval im, čo je o ňom vo všetkých písmach napísané. 28 Priblížili sa k mestečku, kam išli, no on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni ho presviedčali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už končí! A tak vošiel, aby zostal s nimi. 30 A stalo sa, keď si s nimi sadol za stôl, že vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 A vtom sa ich oči otvorili a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 A povedali jeden druhému: Nehorelo v nás snáď naše srdce, keď s nami¹⁵⁶ po ceste hovoril a keď nám otváral písma? 33 A v tú istú hodinu vstali, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a s nimi tých, 34 ktorí hovorili, že Pán bol naozaj vzkriesený, a ukázal sa Šimonovi. 35 A oni rozprávali, čo sa stalo na ceste, a ako sa im dal spoznať pri lámaní chleba. 36 A keď o tom rozprávali, sám Ježiš sa postavil medzi nich a povedal im: Pokoj vám! 37 Zľakli sa a celí prestrašení sa domnievali, že vidia ducha. 38 A on im povedal: Prečo ste vydesení, a prečo vo vašich srdciach povstávajú pochybnosti? 39 Pozrite na moje ruky i nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa¹⁵⁷! Veď duch nemá mäso a kosti, no ja, ako vidíte, mám. 40 Keď to povedal, ukázal im ruky aj nohy. 41 Ale keď tomu stále od radosti nedokázali uveriť a čudovali sa, povedal im: Máte tu niečo na jedenie? 42 Oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plástu. 43 Vzal si to a pred nimi zjedol. 44 A povedal im: Toto sú slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, v Prorokoch aj Žalmoch. 45 Vtedy otvoril ich myseľ, aby porozumeli písmam. 46 A povedal im: Tak je napísané, že Kristus musí takto trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych, 47 a v jeho mene musí byť kázané pokánie a odpustenie hriechov všetkým národom, počnúc od Jeruzalema. 48 A vy ste toho svedkami. 49 Hľa, posielam na vás prísľub svojho Otca, vy však zostaňte v meste Jeruzalem, dokiaľ nebudete oblečení do moci z výsosti. 50 Potom ich vyviedol von až do Betánie, pozdvihol svoje ruky a požehnal ich. 51 A stalo sa, keď ich žehnal, že sa vzdialil od nich a bol unášaný hore do neba. 52 Oni sa mu klaňali¹⁵⁸ a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53 A neustále boli v chráme, chválili Boha a dobrorečili mu. Amen.