1 Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2 Ale na úsvite prišiel znovu do chrámu a všetok ľud prichádzal k nemu; a tak si sadol a vyučoval ich. 3 Znalci Zákona a farizeji k nemu priviedli ženu prichytenú pri cudzoložstve, postavili ju doprostred 4 a povedali mu: Učiteľ, táto žena bola prichytená pri čine, keď cudzoložila! 5 V Zákone nám Mojžiš prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda hovoríš ty? 6 Toto však povedali, aby ho skúšali a mohli ho obžalovať. No Ježiš sa zohol, prstom písal po zemi a nevšímal si ich. 7 Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. 8 Nato sa opäť zohol a písal po zemi. 9 Oni to počuli a keďže ich obviňovalo svedomie, jeden za druhým vychádzali od starších až po posledných; a zostal iba Ježiš a žena stojaca uprostred. 10 Keď sa Ježiš vzpriamil a nevidel nikoho okrem tej ženy, povedal jej: Žena, kde sú tvoji žalobcovia? Nikto ťa neodsúdil? 11 Ona povedala: Nikto, pane. Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a už nehreš! 12 Ježiš k nim opäť prehovoril: Ja som svetlo sveta. Ten, kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. 13 Farizeji mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedectvo nie je pravdivé! 14 Ježiš im odpovedal: Ak aj svedčím sám o sebe, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam a kam idem. 15 Vy súdite podľa tela; ja nesúdim nikoho. 16 Ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a Otec, ktorý ma poslal. 17 Aj vo vašom Zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18 Ja som ten, ktorý svedčí sám o sebe a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal. 19 Vtedy mu povedali: Kde je tvoj otec? Ježiš odpovedal: Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca. 20 Tieto slová Ježiš hovoril pri pokladnici, keď vyučoval v chráme, a nikto ho nezatkol, lebo ešte neprišla jeho hodina. 21 Ježiš im opäť povedal: Ja odchádzam; a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, vy nemôžete prísť. 22 Vtedy Židia povedali: Snáď sa nezabije, keď hovorí: Kam ja idem, vy nemôžete prísť? 23 Povedal im: Vy ste zdola; ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24 Povedal som vám teda, že zomriete vo svojich hriechoch, lebo ak neuveríte, že ja som³⁸, zomriete vo svojich hriechoch. 25 Vtedy mu povedali: Kto si ty? Ježiš im odpovedal: To, čo vám hovorím od začiatku. 26 Mám veľa toho, čo by som o vás povedal a súdil; ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho. 27 Nepochopili však, že im hovoril o Otcovi. 28 Ježiš im teda povedal: Keď pozdvihnete³⁹ Syna človeka, vtedy spoznáte, že ja som, a nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil môj Otec. 29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Otec ma nenechal samého, lebo ja vždy robím to, čo sa mu páči. 30 Keď to hovoril, mnohí v neho uverili. 31 Vtedy povedal Židom, ktorí v neho uverili: Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj mojimi učeníkmi; 32 a spoznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. 33 Oni mu odpovedali: Sme Abrahámovo semeno⁴⁰ a nikdy sme neboli nikoho otrokmi! Ako to, že hovoríš: Budete slobodní? 34 Ježiš im odpovedal: Veru, veru, hovorím vám: každý, kto robí hriech, je otrokom hriechu. 35 Otrok nezostáva v domácnosti⁴¹ naveky – syn zostáva naveky. 36 Keď vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní. 37 Viem, že ste Abrahámovo semeno, ale chcete ma zabiť, lebo moje slovo vo vás nemá miesto⁴². 38 Ja hovorím to, čo som videl u svojho Otca a vy robíte to, čo ste videli u vášho otca. 39 Odpovedali mu: Naším otcom je Abrahám. Ježiš im povedal: Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste Abrahámove skutky. 40 Ale teraz ma chcete zabiť – človeka, ktorý vám hovoril pravdu, ktorú počul od Boha. Toto Abrahám neurobil. 41 Vy robíte skutky svojho otca. Na to mu povedali: My sme sa nenarodili zo smilstva! Máme jedného otca – Boha. 42 Ježiš im povedal: Keby bol Boh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som totiž sám od seba, ale poslal ma on. 43 Prečo nerozumiete mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. 44 Vaším otcom je diabol a chcete vykonávať žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrah a nestál v pravde, pretože v ňom nie je pravda; keď hovorí klamstvo, hovorí zo svojho vlastného, lebo je klamár a otec klamstva. 45 Ja však hovorím pravdu, preto mi neveríte. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? No ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte? 47 Ten, kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha. 48 Na to mu Židia povedali: Nehovoríme dobre, že si Samaritán a máš démona?! 49 Ježiš odpovedal: Nemám démona, ale ctím si svojho Otca a vy ma znevažujete. 50 Ja nehľadám svoju slávu; je ten, ktorý ju hľadá a súdi. 51 Veru, veru, hovorím vám: keď niekto zachováva moje slovo, neuvidí smrť naveky. 52 Vtedy mu Židia povedali: Teraz už vieme, že máš démona! Abrahám zomrel, aj proroci zomreli, a ty hovoríš: Keď niekto zachováva moje slovo, neokúsi smrť naveky. 53 Si ty snáď väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci zomreli. Kým sa ty robíš? 54 Ježiš odpovedal: Ak oslavujem seba, moja sláva nie je ničím; je to môj Otec, kto ma oslavuje, o ktorom vy tvrdíte, že je vaším Bohom, 55 hoci ho nepoznáte. Ja ho však poznám; a keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som klamár ako vy; ale poznám ho a zachovávam jeho slovo. 56 Váš otec Abrahám jasal, že uvidí môj deň; aj ho videl a radoval sa. 57 Vtedy mu Židia povedali: Nemáš ešte ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma? 58 Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: predtým, ako bol Abrahám, ja som. 59 Nato vzali kamene, aby ho kameňovali, ale Ježiš sa ukryl, vyšiel z chrámu, prešiel pomedzi nich a takto odišiel.