1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš prišiel hore do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme je pri Ovčej bráne vodná nádrž, ktorá sa po hebrejsky volá Betesda a má päť stĺporadí, 3 v ktorých ležalo veľké množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, kedy sa pohne voda, 4 lebo z času na čas zostúpil do nádrže anjel a rozvíril vodu; kto vošiel po rozvírení vody prvý, bol uzdravený, nech trpel akoukoľvek chorobou. 5 Bol tam istý človek, ktorý bol tridsaťosem rokov chorý. 6 Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dávno chorý, povedal mu: Chceš byť zdravý? 7 Chorý mu odpovedal: Pane, nemám človeka, čo by ma položil do nádrže, keď sa rozvíri voda. Kým tam prídem, vojde predo mnou niekto iný. 8 Ježiš mu povedal: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 9 A ten človek bol okamžite uzdravený, vzal svoje lôžko a chodil. V ten deň však bol šabat, 10 a preto Židia hovorili uzdravenému: Je šabat! Nie je dovolené, aby si nosil lôžko! 11 Odpovedal im: Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: Vezmi si lôžko a choď! 12 Pýtali sa ho teda: Kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi si lôžko a choď? 13 Uzdravený však nevedel, kto to je, lebo Ježiš sa odtiaľ vzdialil, kým bol na tom mieste dav. 14 Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Hľa, si uzdravený; viac už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie! 15 Ten človek odišiel a oznámil Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. 16 A preto Židia prenasledovali Ježiša a chceli ho zabiť, lebo toto všetko robil počas šabatu. 17 Ježiš im odpovedal: Môj otec pracuje až doteraz a ja tiež pracujem. 18 Preto ho Židia tým väčšmi chceli zabiť, lebo nielenže porušoval šabat, ale aj Boha nazýval svojím otcom, čím sa robil rovným Bohu. 19 Ježiš im odpovedal: Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže urobiť nič sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca, lebo čokoľvek robí on, robí takisto aj Syn. 20 Lebo Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu aj väčšie skutky ako tieto, aby ste žasli. 21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn dáva život tým, ktorým chce. 22 Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd dal Synovi, 23 aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Ten, kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24 Veru, veru, hovorím vám: ten, kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Veru, veru, hovorím vám: prichádza hodina a už je tu, keď mŕtvi budú počuť hlas Božieho Syna a tí, ktorí počujú, budú žiť. 26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe 27 a dal mu právo vykonávať súd, lebo je Synom človeka. 28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci, ktorí sú v hroboch, budú počuť jeho hlas, 29 vyjdú von a tí, ktorí konali dobro, budú vzkriesení k životu, no tí, ktorí páchali zlo, budú vzkriesení k súdu. 30 Ja nemôžem robiť nič sám od seba. Súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Otca, ktorý ma poslal. 31 Ak svedčím sám o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé. 32 Je iný, kto svedčí o mne a viem, že jeho svedectvo o mne je pravdivé. 33 Vy ste poslali svojich ľudí k Jánovi a on vydal svedectvo o pravde. 34 Ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale hovorím to preto, aby ste boli zachránení. 35 On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli chvíľu radovať v jeho svetle. 36 Ale ja mám svedectvo väčšie než Jánovo, lebo skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal, samotné skutky, ktoré robím, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37 A sám Otec, ktorý ma poslal, o mne vydal svedectvo. Nikdy ste nepočuli jeho hlas ani nevideli jeho podobu 38 a jeho slovo vo vás nezostáva, lebo neveríte tomu, koho on poslal. 39 Skúmate²⁵ Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, pričom sú to ony, ktoré svedčia o mne. 40 Ku mne však nechcete prísť, aby ste mali život. 41 Slávu od ľudí neprijímam²⁶, 42 ale vás poznám – nemáte v sebe Božiu lásku. 43 Ja som prišiel v mene svojho Otca a neprijímate ma; keď príde niekto iný vo svojom vlastnom mene, jeho prijmete. 44 Ako môžete veriť vy, keď prijímate slávu jeden od druhého a slávu od jediného Boha nehľadáte? 45 Nemyslite si, že ja vás obžalujem pred Otcom; vaším žalobcom je Mojžiš, v ktorého dúfate. 46 Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne. 47 Ak však neveríte jeho spisom, ako uveríte mojím slovám?