1 V prvý deň týždňa⁸⁵, skoro ráno, ešte keď bola tma, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že je kameň od neho odvalený. 2 Preto sa rozbehla a prišla k Šimonovi Petrovi a k ďalšiemu učeníkovi, tomu, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: Pána vzali z hrobu a nevieme, kam ho položili! 3 Peter sa vybral aj s tým ďalším učeníkom a išli k hrobu. 4 Obaja bežali spolu, no ten druhý učeník bežal rýchlejšie než Peter a prišiel k hrobke prvý, 5 nahol sa a videl tam ležať pruhy plátna, ale dnu nevošiel. 6 Potom prišiel Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vošiel do hrobu a tiež tam videl ležať pruhy plátna, 7 aj šatku, ktorá bola na jeho hlave, no neležala spolu s tými pruhmi plátna, ale bola zvinutá osobitne na jednom mieste. 8 Potom vošiel aj druhý učeník, ktorý prišiel k hrobke skôr, videl a uveril. 9 Ešte totiž nerozumeli Písmu, že musí vstať z mŕtvych. 10 A tak sa učeníci vrátili naspäť. 11 Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a videla, ako dvaja anjeli v bielom sedia tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave a druhý pri nohách. 13 Tí jej povedali: Žena, prečo plačeš? Ona im povedala: Pretože vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili. 14 Keď to dopovedala, obrátila sa a uvidela tam stáť Ježiša, ale nevedela, že je to on. 15 Ježiš jej povedal: Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš? Ona mu v domnení, že je záhradník, povedala: Pane, ak si ho odniesol ty, povedz mi, kam si ho položil a ja ho vezmem. 16 Ježiš jej povedal: Mária! Ona sa obrátila a povedala mu: Rabbúni!, čo znamená: Učiteľ. 17 Ježiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevystúpil hore k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem hore k môjmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k môjmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 Mária Magdaléna išla a oznámila učeníkom, že videla Pána, aj to, čo jej povedal. 19 Bol večer toho prvého dňa v týždni. Učeníci sa zo strachu pred Židmi zhromaždili za zamknutými dverami. Ježiš tam prišiel, postavil sa doprostred a povedal im: Pokoj vám! 20 Keď to povedal, ukázal im svoje ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, že vidia Pána. 21 Vtedy im Ježiš znova povedal: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak aj ja posielam vás. 22 Keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého! 23 Komu hriechy odpustíte, budú mu odpustené; komu zadržíte, budú zadržané. 24 Ale Tomáš, zvaný Didymus, jeden z Dvanástich, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu povedali: Videli sme Pána. On im však povedal: Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím ruku do jeho boku, určite neuverím! 26 Po ôsmich dňoch boli jeho učeníci opäť vnútri a s nimi aj Tomáš. Ježiš prišiel, hoci dvere boli zamknuté, postavil sa doprostred a povedal: Pokoj vám! 27 Potom povedal Tomášovi: Polož sem prst a pozri sa mi na ruky, vystri ruku a vlož ju do môjho boku – a nebuď neveriaci, ale veriaci! 28 Tomáš mu odpovedal: Môj Pán a môj Boh! 29 Ježiš mu povedal: Tomáš, uveril si, pretože si ma videl. Požehnaní tí, ktorí nevideli a uverili. 30 Ježiš urobil ešte mnoho ďalších znamení pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31 Tieto sú však napísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.