1 Istý Lazar z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty, bol chorý. 2 Bola to tá Mária, čo pomazala Pána vonným olejom a svojimi vlasmi mu poutierala nohy, ktorej brat Lazar bol chorý. 3 Tie sestry poslali Ježišovi46 odkaz: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je chorý. 4 Keď to Ježiš počul, povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby bol cez ňu oslávený Boží Syn. 5 Ježiš miloval Martu, jej sestru aj Lazara. 6 Keď sa teda dopočul, že Lazar je chorý, zostal na mieste, kde bol, ďalšie dva dni. 7 Potom povedal učeníkom: Poďme naspäť do Judska. 8 Učeníci mu povedali: Rabbi, len teraz sa ťa Židia pokúšali ukameňovať a zase tam ideš? 9 Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Keď niekto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. 10 Keď však niekto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nie je svetlo. 11 Toto povedal a potom im hovoril: Náš priateľ Lazar zaspal, ale idem ho zobudiť. 12 Vtedy mu učeníci povedali: Pane, ak spí, vyzdravie. 13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o prirodzenom spánku. 14 A tak im vtedy Ježiš povedal otvorene: Lazar zomrel. 15 Kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu. 16 Vtedy Tomáš zvaný Didymus47 povedal ostatným učeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s ním! 17 Keď tam Ježiš prišiel, zistil, že Lazar už štyri dni leží v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, približne pätnásť stadií48, 19 a mnohí Židia prišli za Martou a Máriou, aby ich utešili v smútku za bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21 Vtedy Marta povedala Ježišovi: Pane, keby si bol tu, môj brat by nezomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek požiadaš Boha, Boh ti to dá. 23 Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane. 24 Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. 25 Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie a život! Ten, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby zomrel. 26 Každý, kto žije a verí vo mňa, isto nezomrie naveky! Veríš tomu? 27 Povedala mu: Áno, Pane. Verím, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý má prísť na svet. 28 Keď to povedala, odišla a potajomky zavolala svoju sestru Máriu slovami: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 A tá, keď to počula, rýchlo vstala a išla za ním. 30 (Ježiš ešte neprišiel do dediny, ale bol na mieste, kam mu Marta vyšla naproti.) 31 Keď Židia, ktorí s ňou boli v dome a utešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a odišla, išli za ňou, lebo sa domnievali, že odišla k hrobu, aby tam plakala. 32 Vtedy Mária, keď prišla tam, kde bol Ježiš a uvidela ho, padla mu k nohám a povedala mu: Pane, keby si tu bol, môj brat by nezomrel. 33 Keď ju Ježiš videl, ako plače a tiež ako plačú Židia, ktorí s ňou prišli, bol silno pohnutý v duchu a rozrušil sa. 34 Povedal: Kam ste ho uložili? Hovorili mu: Poď sa pozrieť, Pane! 35 A Ježiš sa rozplakal. 36 Vtedy Židia povedali: Hľa, ako ho mal rád! 37 Niektorí z nich však povedali: Nemohol ten, ktorý otvoril oči slepému, zabrániť tomu, aby tento zomrel? 38 Vtedy Ježiš, opäť silno pohnutý vo svojom vnútri, prišiel k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39 Ježiš povedal: Dajte preč ten kameň! Marta, sestra zosnulého, mu povedala: Pane, už zapácha, veď už je štyri dni mŕtvy. 40 Ježiš jej povedal: Nepovedal som ti, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu? 41 A tak odstránili kameň, kde ležal mŕtvy. A Ježiš zdvihol svoj zrak a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre dav, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal. 43 Keď to povedal, hlasno zvolal: Lazar, poď von! 44 A mŕtvy vyšiel; ruky a nohy mal obviazané plátnom a tvár ovinutú šatkou. Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť! 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli to, čo Ježiš urobil, v neho uverili. 46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a povedali im, čo Ježiš urobil. 47 Vtedy veľkňazi a farizeji zvolali Sanhedrin a povedali: Čo urobíme?49 Tento človek robí veľa znamení. 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, potom prídu Rimania a pripravia nás o toto miesto aj o národ. 49 Jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy ničomu nerozumiete, 50 ani si neuvedomujete, že je pre nás výhodnejšie, aby jeden človek zomrel za ľud, ako by mal zahynúť celý národ! 51 Avšak toto nepovedal sám od seba, ale keďže bol toho roku veľkňazom, prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, 52 a nielen za národ, ale aj preto, aby rozptýlené Božie deti zhromaždil v jedno. 53 A tak mali od toho dňa dohodu, že ho zabijú. 54 Preto Ježiš už viac nevystupoval medzi Židmi verejne, ale odišiel odtiaľ do kraja neďaleko púšte, do mesta menom Efraim, a zdržiaval sa tam so svojimi učeníkmi. 55 Blížil sa židovský sviatok Pesach a mnohí išli z vidieka hore do Jeruzalema, aby sa očistili. 56 Hľadali teda Ježiša a ako postávali v chráme, hovorili si medzi sebou: Čo si myslíte? Nepríde vôbec na sviatok? 57 Veľkňazi a farizeji však vydali príkaz, že keby sa niekto dozvedel, kde je, nech to oznámi, aby ho mohli zatknúť.