1 Veru, veru, hovorím vám: ten, kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a lupič. 2 Ten, kto vchádza bránou, je pastierom oviec. 3 Jemu strážca otvára a ovce počujú jeho hlas; svoje vlastné ovce volá po mene a vyvádza ich 4 a keď vyženie svoje ovce, ide pred nimi a ovce ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. 5 Cudzieho však nikdy nebudú nasledovať, ale utečú od neho, lebo hlas cudzích nepoznajú. 6 Ježiš im povedal toto podobenstvo, ale oni nepochopili, o čom hovoril. 7 Vtedy im Ježiš znovu povedal: Veru, veru, hovorím vám: ja som brána pre ovce. 8 Všetci, ktorí prišli predo mnou, sú zlodeji a lupiči, ale ovce ich nepočúvali. 9 Ja som brána. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a bude vchádzať a vychádzať a nájde pastvu. 10 Zlodej neprichádza na nič iné, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel na to, aby mali život a mali ho v hojnosti. 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier dáva svoj život⁴⁵ za ovce. 12 Ale keď nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, vidí prichádzať vlka, opustí ovce, utečie a vlk ovce chytá a rozháňa. 13 A nájomník uteká, lebo je nájomník a na ovciach mu nezáleží. 14 Ja som dobrý pastier, poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa. 15 Ako Otec pozná mňa, aj ja poznám Otca a dávam svoj život za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto košiara – aj tie musím priviesť, tiež budú počuť môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 17 Preto ma Otec miluje, lebo ja dávam svoj život, aby som ho prijal naspäť. 18 Nikto mi ho neberie, to ja ho dávam sám od seba; mám moc ho dať a mám aj moc ho prijať naspäť. Tento príkaz som dostal od svojho Otca. 19 Vtedy zase vznikla medzi Židmi roztržka pre tieto slová. 20 Mnohí z nich hovorili: Má démona a zbláznil sa! Prečo ho počúvate? 21 Iní hovorili: Toto nie sú slová démonizovaného! Môže snáď démon otvoriť oči slepým? 22 V Jeruzaleme sa práve slávil sviatok Chanuka. Bolo to v zime. 23 Ježiš sa prechádzal v chráme, v Šalamúnovom stĺporadí; 24 vtedy ho obklopili Židia a hovorili mu: Dokedy nás budeš držať v neistote? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene! 25 Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja robím v mene svojho Otca – tie svedčia o mne. 26 Vy však neveríte, lebo nie ste moje ovce, ako som vám už povedal. 27 Moje ovce počujú môj hlas, ja ich poznám a nasledujú ma. 28 Ja im dávam večný život – isto nezahynú naveky a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší ako všetci a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. 30 Ja a Otec sme jedno. 31 Vtedy Židia opäť vzali kamene, aby ho ukameňovali. 32 Ježiš im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od môjho Otca; pre ktorý z nich ma chcete kameňovať? 33 Židia mu odpovedali: Nechceme ťa kameňovať za dobrý skutok, ale za rúhanie – lebo ty, hoci si človek, robíš zo seba Boha! 34 Ježiš im odpovedal: Nie je napísané vo vašom Zákone: Ja som povedal: ste bohovia? 35 Ak nazval bohmi tých, ku ktorým prišlo Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť –, 36 ako to, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa!, lebo som povedal: Som Boží Syn? 37 Ak nerobím skutky svojho Otca, neverte mi; 38 ale ak robím, ak aj neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a uverili, že Otec je vo mne a ja v ňom. 39 Vtedy sa ho zase pokúsili chytiť, ale unikol im z rúk. 40 Potom znovu odišiel za Jordán na miesto, kde Ján predtým krstil, a zostal tam. 41 A mnohí prišli za ním a hovorili: Ján síce neurobil žiadne znamenie, ale všetko, čo povedal o tomto, bola pravda. 42 A mnohí tam v neho uverili.