1 V tých dňoch, keď sa zišiel veľmi veľký dav a nemali čo jesť, Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: 2 Je mi ľúto toho davu, lebo už tri dni zostávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Keď ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka. 4 Jeho učeníci mu na to povedali: Kto a odkiaľ ich bude môcť nasýtiť chlebmi tu na púšti? 5 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Oni povedali: Sedem. 6 Prikázal davu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali. Oni ich rozdali davu. 7 Mali aj niekoľko rybiek. Požehnal ich a kázal, aby rozdali aj tie. 8 Jedli a nasýtili sa. Nazbierali sedem veľkých košov zvyšných úlomkov. 9 Tých, ktorí jedli, bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. 10 A hneď vstúpil so svojimi učeníkmi na loď a prišiel do kraja Dalmanutha. 11 Vyšli farizeji a začali sa s ním hádať. Požadovali od neho znamenie z neba, a tak ho pokúšali. 12 Hlboko povzdychol vo svojom duchu a povedal: Prečo táto generácia žiada znamenie? Veru, hovorím vám: tejto generácii nebude dané žiadne znamenie! 13 Nechal ich, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh. 14 Učeníci si zabudli vziať chlieb, mali so sebou v lodi iba jeden. 15 Prikázal im: Dávajte si pozor! Vyvarujte sa kvasu farizejov a Herodesovho kvasu. 16 Dohadovali sa medzi sebou a hovorili: Nemáme chlieb. 17 Ježiš to poznal a povedal im: Čo sa dohadujete, že nemáte chlieb? Ešte vždy nechápete, ani nerozumiete? Stále máte zatvrdnuté srdce? 18 Máte oči a nevidíte? Máte uši a nepočujete? Nepamätáte sa? 19 Keď som tých päť chlebov rozlámal piatim tisícom, koľko košov plných úlomkov ste nazbierali? Povedali mu: Dvanásť. 20 A keď som rozlámal tých sedem chlebov štyrom tisícom, koľko veľkých košov plných úlomkov ste nazbierali? Oni povedali: Sedem. 21 Povedal im: Ako to, že nerozumiete? 22 Potom prišiel do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol. 23 Vzal toho slepca za ruku a vyviedol ho z dediny. Potom mu napľul do očí, položil naňho ruky a spýtal sa ho, či niečo vidí. 24 On pozrel hore a povedal: Vidím chodiacich ľudí, vyzerajú ako stromy. 25 Potom mu znova položil ruky na oči a spôsobil, aby videl. Bol uzdravený18 a všetko videl jasne. 26 Poslal ho domov so slovami: Do dediny nevstupuj, ani to tam nikomu nehovor. 27 Ježiš sa so svojimi učeníkmi vybral do dedín v okolí Cézarey Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov pýtal: Za koho ma ľudia pokladajú? 28 Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov. 29 On sa ich opýtal: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu odpovedal: Ty si Kristus! 30 Pohrozil im, aby o ňom nikomu nehovorili. 31 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí veľa trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a znalcami Zákona, byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. 32 Hovoril to otvorene. Peter ho vzal stranou a začal ho karhať. 33 On sa však obrátil, uvidel svojich učeníkov a pokarhal Petra slovami: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské! 34 Zavolal si dav aj svojich učeníkov a povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma! 35 Lebo kto by si chcel zachrániť dušu19, stratí20 ju; ale ten, kto by stratil svoju dušu kvôli mne a evanjeliu, zachráni si ju. 36 Lebo čo prospeje človeku, keď aj získa celý svet, no utrpí škodu na svojej duši? 37 Veď čo dá človek ako protihodnotu za svoju dušu? 38 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto cudzoložnom a hriešnom pokolení, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.