1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfagé a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov 2 a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď, ako do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 A keby vám niekto povedal: Čo to robíte?, povedzte: Pán ho potrebuje a hneď ho sem pošle. 4 Odišli a našli osliatko uviazané pri bráne vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých, ktorí tam stáli, im hovorili: Čo to robíte? Prečo odväzujete osliatko? 6 A oni im povedali tak, ako im prikázal Ježiš a nechali ich. 7 Priviedli osliatko k Ježišovi, položili naň svoje plášte, a on si naň sadol. 8 A mnohí rozprestierali na cestu svoje plášte, iní sekali vetvy zo stromov a kládli ich na cestu. 9 Tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali: Hosanna²⁷! Požehnaný, ktorý prichádza v Pánovom mene! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v Pánovom v mene! Hosanna na výsostiach! 11 Ježiš vošiel do Jeruzalema aj do chrámu. Všetko si poobzeral, a keďže už bol večer, odišiel s Dvanástimi do Betánie. 12 Keď nasledujúci deň vyšli z Betánie, vyhladol. 13 Z diaľky uvidel figovník s listami. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Keď k nemu prišiel, okrem lístia nenašiel nič, lebo nebol čas fíg. 14 Ježiš mu povedal: Nech už z teba naveky nikto neje ovocie! Jeho učeníci to počuli. 15 Prišli do Jeruzalema. Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, ktorí v chráme predávali a kupovali. Poprevracal stoly peňazomencov a lavice predavačov holubov, 16 a nedovolil, aby niekto niečo²⁸ preniesol cez chrám. 17 Keď ich vyučoval, povedal im: Nie je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili brloh lupičov. 18 Počuli to znalci Zákona a veľkňazi a hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa ho báli, pretože celý dav žasol nad jeho učením. 19 Keď sa zvečerilo, vyšiel z mesta. 20 Skoro ráno, keď prechádzali popri figovníku, videli, že je vyschnutý od koreňov. 21 Peter sa rozpamätal a povedal mu: Rabbi, pozri! Figovník, ktorý si preklial, vyschol. 22 Ježiš im na to povedal: Majte Božiu vieru²⁹! 23 Veru vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora a nepochyboval by³⁰ vo svojom srdci, ale veril by, že sa deje, čo hovorí, bude mať, čokoľvek by povedal. 24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe žiadate, prijímate³¹, a budete to mať. 25 A kedykoľvek stojíte a modlíte sa, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, odpustil vám vaše priestupky³². 26 Ale ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, neodpustí vaše priestupky. 27 Znovu prišli do Jeruzalema. Keď sa prechádzal v chráme, prišli k nemu veľkňazi, znalci Zákona a starší 28 a povedali mu: Akým právom robíš tieto veci? A kto ti dal to právo, aby si ich robil? 29 A Ježiš im odpovedal: Aj ja vám dám jednu otázku. Odpovedzte mi, a poviem vám, akým právom robím tieto veci. 30 Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi! 31 Oni medzi sebou uvažovali takto: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili? 32 Ale ak povieme: Od ľudí... – báli sa ľudu, lebo všetci považovali Jána za skutočného proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme. Nato im Ježiš odpovedal: Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tieto veci.