1 Potom vstal a odišiel odtiaľ cez Zajordánsko na územie Judey. Znovu sa k nemu zišli davy a on ich, ako mal vo zvyku, opäť učil. 2 Vtedy prišli farizeji a pokúšali ho otázkou: Smie muž prepustiť manželku? 3 On im však odpovedal: Čo vám prikázal Mojžiš? 4 Oni povedali: Mojžiš dovolil napísať rozvodový list a prepustiť ju. 5 Ježiš im odpovedal: Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal tento príkaz. 6 Od počiatku stvorenia ich však Boh urobil mužom a ženou. 7 Preto opustí muž svojho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke, 8 a tí dvaja budú jedno telo. Takže už viac nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje! 10 Keď boli v dome, učeníci sa ho na to opäť spýtali. 11 Povedal im: Ktokoľvek by prepustil svoju manželku a oženil sa s inou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva; 12 a keby žena prepustila svojho manžela a vydala sa za iného, cudzoloží. 13 Prinášali mu deti, aby sa ich dotkol, učeníci však karhali tých, ktorí ich prinášali. 14 Keď to Ježiš uvidel, rozhorčilo ho to. Povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nikdy doň nevojde. 16 A bral ich do náručia, kládol na ne ruky a žehnal ich. 17 Keď sa vydával na cestu, pribehol ktosi, padol pred ním na kolená a spýtal sa ho: Dobrý učiteľ, čo mám urobiť, aby som zdedil večný život? 18 Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jediný – Boh! 19 Príkazy poznáš: Nescudzoložíš, nezavraždíš, nebudeš kradnúť, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš lúpiť²³, cti si otca i matku. 20 On mu na to povedal: Učiteľ, toto všetko zachovávam od svojej mladosti. 21 Ježiš naňho pozrel, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď, vezmi kríž a nasleduj ma! 22 On sa však zarmútil nad tými slovami a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, ktorí majú majetky! 24 Učeníci žasli nad jeho slovami. No Ježiš im na to znovu povedal: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva tým, čo sa spoliehajú na majetky! 25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. 26 S obrovským úžasom si hovorili: Kto teda môže byť zachránený? 27 Ježiš sa na nich pozrel a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha. Lebo u Boha je možné všetko. 28 Peter mu povedal: Hľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme ťa. 29 Ježiš odpovedal: Veru, hovorím vám: Nie je nik, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo ženu alebo deti alebo polia kvôli mne a evanjeliu, 30 aby teraz, v tomto čase, nedostal stonásobok domov, bratov, sestier, matiek, detí a polí, s prenasledovaním, a v prichádzajúcom veku večný život. 31 Mnohí prví však budú poslední a poslední prví. 32 Boli na ceste hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Oni žasli a ako ho nasledovali, báli sa. Znova si vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa mu má stať: 33 Hľa, ideme hore do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a znalcom Zákona, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, 34 budú sa mu posmievať, zbičujú ho, budú naňho pľuť, zabijú ho a na tretí deň vstane z mŕtvych. 35 Prišli k nemu Jakub a Ján, Zebedejovi synovia, a povedali: Učiteľ, chceme, aby si pre nás urobil čokoľvek, o čo ťa požiadame. 36 A on im povedal: Čo chcete, aby som pre vás urobil? 37 Povedali mu: Daj nám, aby sme v tvojej sláve sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici. 38 No Ježiš im povedal: Neviete, čo si žiadate. Môžete piť pohár, ktorý ja pijem a byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený? 39 Oni mu povedali: Môžeme. Ježiš im však povedal: Pohár, ktorý pijem, síce budete piť a krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení, 40 ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je na mne. Budú tam sedieť tí, pre ktorých je to pripravené. 41 Keď to počuli tí desiati, začali sa na Jakuba a Jána hnevať. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: Viete, že tí, ktorí sú považovaní za vládcov nad národmi, nad nimi panujú a ich veľmoži im vládnu. 43 Avšak medzi vami to tak nebude, ale ktokoľvek by sa chcel medzi vami stať veľkým, bude vaším služobníkom. 44 A kto z vás by sa chcel stať prvým, bude sluhom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel na to, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život²⁴ ako výkupné za mnohých. 46 Potom prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha spolu so svojimi učeníkmi a početným davom, sedel pri ceste Timeov syn, slepý Bartimeus, a žobral. 47 Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: Ježiš, Syn Dávida, zmiluj sa nado mnou! 48 Mnohí ho karhali, aby bol ticho, ale on o to viac kričal: Syn Dávida, zmiluj sa nado mnou! 49 Ježiš zastal a kázal ho zavolať. Nato zavolali slepého a povedali mu: Vzchop sa, vstaň, volá ťa! 50 On odhodil svoj plášť, vstal a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš mu na to povedal: Čo chceš, aby som pre teba urobil? Slepý mu povedal: Rabboni²⁵, nech vidím! 52 Ježiš mu povedal: Choď, tvoja viera ťa uzdravila²⁶. A slepý hneď začal vidieť a nasledoval Ježiša na ceste.