1 Odišiel odtiaľ a prišiel do svojej domoviny a jeho učeníci ho nasledovali. 2 Keď prišiel šabat, začal učiť v synagóge. Mnohí, ktorí ho počúvali, žasli a hovorili: Odkiaľ to má? Aká je to múdrosť, ktorá mu bola daná, že aj takéto zázraky sa dejú skrze jeho ruky? 3 Nie je to ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami jeho sestry? A pohoršovali sa nad ním. 4 Ježiš im povedal: Nikde nie je prorok bez úcty, iba vo svojej domovine, medzi príbuznými a vo svojom dome. 5 Nemohol tam vykonať žiadny zázrak okrem toho, že na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. 7 Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc¹² nad nečistými duchmi 8 a prikázal im, aby si na cestu nebrali nič okrem palice; ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze do opaska, 9 ale aby mali obuté sandále a neobliekali si dve tuniky. 10 Povedal im: Kdekoľvek vojdete do domu, zostaňte tam, kým z toho miesta neodídete. 11 A ak by vás neprijali, ani nevypočuli, vyjdite odtiaľ, straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich. Amen vám hovorím, Sodomčanom a Gomorčanom bude v deň súdu znesiteľnejšie ako onomu mestu! 12 A vyšli a kázali, aby robili pokánie. 13 Vyháňali veľa démonov, mazali olejom veľa chorých a uzdravovali. 14 Kráľ Herodes sa dopočul o Ježišovi, lebo jeho meno sa stalo známym, a povedal: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia zázračné sily. 15 Jedni vraveli: Je to Eliáš. Ďalší zasa hovorili: Je to Prorok, alebo: Je ako jeden z prorokov. 16 Keď to však počul Herodes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal. Vstal z mŕtvych! 17 Sám Herodes dal totiž Jána zatknúť a spútať vo väzení kvôli Herodiade, manželke svojho brata Filipa, pretože sa s ňou oženil. 18 Lebo Ján Herodesovi hovoril: Nesmieš žiť s manželkou svojho brata! 19 Herodias to mala proti nemu a chcela ho zabiť, no nemohla. 20 Herodes sa totiž Jána bál, vedel, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, mnohé veci aj robil, a počúval ho rád. 21 A nastal vhodný deň, keď Herodes na svoje narodeniny urobil hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a popredných mužov Galiley. 22 Keď vošla dcéra tej Herodiady a zatancovala, zapáčila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Požiadaj ma, o čo chceš, a dám ti to. 23 Aj sa jej zaprisahal: Dám ti čokoľvek, o čo ma požiadaš, až do polovice môjho kráľovstva. 24 Ona odišla a povedala svojej matke: Čo si mám žiadať? Tá jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 A hneď sa ponáhľala ku kráľovi a požiadala ho: Chcem, aby si mi ihneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa! 26 Kráľ sa veľmi zarmútil, no pre prísahy a kvôli spoluhodovníkom ju nechcel odmietnuť. 27 A tak hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise, dal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu. 30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: Choďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte! Lebo mnohí prichádzali a odchádzali a oni nemali čas sa ani najesť. 32 Odplavili sa loďou na pusté miesto do ústrania. 33 Davy ich však videli odchádzať a mnohí ho spoznali. Zbehli sa tam pešo zo všetkých miest, predstihli ich a zhromaždili sa pri ňom. 34 Keď Ježiš vystúpil z lode, uvidel ten početný dav, bolo mu ich ľúto, pretože boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ich, aby si išli do okolitých fariem a dedín nakúpiť chlieb, lebo nemajú čo jesť. 37 On im však odpovedal: Vy im dajte najesť! Povedali mu: Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať im jesť? 38 On im povedal: Koľko chlebov máte? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť a dve ryby. 39 Prikázal im, aby všetkých usadili po skupinách na zelenej tráve. 40 A posadili sa v radoch po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu, požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali; aj tie dve ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa. 43 A nazbierali dvanásť plných košov nalámaného chleba a rýb. 44 Tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päťtisíc mužov. 45 A hneď prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť pred ním na druhý breh k Betsaide, kým on nerozpustí dav. 46 Keď sa s nimi rozlúčil, odišiel na vrch modliť sa. 47 Keď nastal večer, loď bola uprostred mora a on sám bol na brehu. 48 Videl, ako sa trápia s veslovaním, lebo vietor fúkal proti nim. Počas štvrtej nočnej hliadky¹³ prišiel k nim kráčajúc po mori a chcel prejsť popri nich. 49 Keď ho však uvideli chodiť po mori, domnievali sa, že je to prízrak, a vykríkli. 50 Všetci ho totiž videli a roztriasli sa. Hneď s nimi prehovoril a povedal im: Vzmužte sa! Ja som to, nebojte sa! 51 Nastúpil k nim do člna a vietor utíchol. Vo svojom vnútri celkom užasli a boli udivení. 52 Neporozumeli totiž zázraku s chlebmi, lebo ich srdce bolo stvrdnuté. 53 Keď sa preplavili, prišli do oblasti Genezareta a zakotvili. 54 Keď vystúpili z člna, ľudia ho hneď spoznali, 55 obehli celé okolie a začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56 A kamkoľvek vošiel – či do dedín, či do miest, či na farmy – kládli chorých na námestia a prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň lemu jeho plášťa. A všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení¹⁴.