1 Znova začal vyučovať pri mori. A zhromaždil sa pri ňom početný dav, preto vstúpil do člna na mori a posadil sa, a celý ten dav bol na brehu mora. 2 Učil ich mnohému v podobenstvách a vo svojom vyučovaní im hovoril: 3 Počúvajte! Hľa, rozsievač išiel siať. 4 A ako sial, stalo sa, že niektoré zrno padlo vedľa cesty. Potom prileteli nebeské vtáky a pozobali ho. 5 Iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. 6 Keď však vyšlo slnko, spálilo ho, a keďže nemalo koreň, vyschlo. 7 Iné padlo do tŕnia, a tŕnie vyrástlo, zadusilo ho a zrno neprinieslo úrodu. 8 A iné padlo do dobrej zeme, vzišlo, narástlo a vydávalo úrodu: niektoré prinášalo tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú. 9 Potom im povedal: Kto má uši, aby počul, nech počuje! 10 Keď boli osamote, opýtali sa ho na to podobenstvo tí, ktorí boli s ním spolu s Dvanástimi. 11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva; ale tým, ktorí sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách, 12 aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, a počúvali a počúvali, ale nechápali; aby sa neobrátili a neboli im odpustené hriechy. 13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá? 14 Rozsievač seje slovo. 15 Toto sú tí, ktorí sú vedľa cesty, kde sa rozsieva slovo: keď ho počujú, hneď prichádza satan a berie im slovo, ktoré bolo zasiate v ich srdciach. 16 Podobne aj tí, u ktorých bolo zasiate na skalnatých miestach: keď počujú slovo, hneď ho s radosťou prijímajú, 17 ale nemajú v sebe koreň a vydržia iba chvíľu6; keď potom nastane súženie a prenasledovanie pre slovo, hneď odpadajú. 18 A toto sú tí, u ktorých bolo zasiate do tŕnia: tí počujú slovo, 19 no starosti tohto veku7, vábenie bohatstva a iné žiadosti vchádzajú do ich vnútra, dusia slovo, a to zostáva bez úrody. 20 A toto sú tí, u ktorých bolo zasiate do dobrej zeme: tí, ktorí počujú slovo, prijímajú ho a prinášajú úrodu: tridsaťnásobnú, šesťdesiatnásobnú a stonásobnú. 21 Hovoril im: Je snáď lampa na to, aby bola postavená pod nádobu alebo pod posteľ? Nie na to, aby bola postavená na svietnik? 22 Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odhalené, ani nič nebolo utajené tak, aby to nevyšlo najavo. 23 Ak má niekto uši, aby počul, nech počuje! 24 Hovoril im: Pozor na to, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané, a vám, ktorí počúvate, bude pridané. 25 Lebo tomu, kto má, bude dané a tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má. 26 Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje semeno do zeme: 27 v noci spí a cez deň je hore, a semeno klíči a rastie, a on ani nevie ako. 28 Lebo zem prináša úrodu sama od seba: najprv steblo, potom klas, a potom zrelé zrno v klase. 29 A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. 30 Potom povedal: K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31Je ako horčičné zrno, ktoré, keď je zasiate do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi; 32 keď sa však zaseje, vzíde a stáva sa najväčšou zo všetkých záhradných rastlín a vyháňa také veľké konáre, že v jeho8 tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky. 33 Hovoril im slovo v mnohých takýchto podobenstvách tak, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im nehovoril nič, ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetľoval. 35 V ten deň, keď sa už zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! 36 Nato rozpustili dav a vzali ho so sebou tak, ako bol v člne. Boli s ním tiež aj iné člny. 37 Prišla silná víchrica a vlny sa valili do člna, takže sa už napĺňal. 38 A on bol v zadnej časti člna a spal na podhlavníku. Budili ho a povedali mu: Učiteľ, nevadí ti, že nám ide o život9? 39 Nato sa zobudil, pohrozil vetru a povedal moru: Mlč! Utíš sa! A vietor utíchol, a nastalo úplné bezvetrie. 40 Povedal im: Prečo ste takí zbabelí? Ako to, že nemáte vieru? 41 Veľmi sa vydesili a hovorili jeden druhému: Kto to len je, že ho aj vietor aj more poslúchajú?!