1 Prišli na druhý breh mora do kraja Gadarénov. 2 A keď vystúpil z lode, hneď ho stretol človek z hrobov, v nečistom duchu, 3 ktorý mal príbytok v hroboch; a nikto ho už nemohol spútať ani reťazami, 4 lebo bol už mnohokrát spútaný okovami aj reťazami, no on reťaze roztrhal a okovy rozlámal, a nikto ho nedokázal skrotiť. 5 A stále, vo dne, v noci, býval na vrchoch a v hroboch, kričal a bil sa kameňmi. 6 Keď z diaľky uvidel Ježiša, pribehol, poklonil sa mu 7 a hlasno¹⁰ vykríkol: Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Najvyššieho Boha?! Zaprisahávam ťa na Boha, nemuč ma! 8 Hovoril mu totiž: Nečistý duch, vyjdi z toho človeka! 9 Pýtal sa ho: Aké je tvoje meno? On odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je veľa. 10 A veľmi ho prosil, aby ich neposielal preč z toho kraja. 11 Tam, na úbočí vrchu, sa páslo veľké stádo svíň. 12 Všetci tí démoni ho prosili: Pošli nás do tých svíň, nech vojdeme do nich! 13 Ježiš im to hneď dovolil. Nato nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň, a stádo – bolo ich asi dvetisíc – sa rútilo dole zrázom do mora a utopilo sa v ňom. 14 A pastieri tých svíň ušli a rozhlásili to v meste aj po farmách. A ľudia sa išli pozrieť, čo sa stalo. 15 Prišli k Ježišovi a videli démonizovaného, ktorý mal Légiu, ako sedí, je oblečený a má zdravú myseľ, a vydesili sa. 16 A tí, ktorí to videli, im vyrozprávali, čo sa to stalo démonizovanému aj o tých sviniach. 17 Vtedy ho začali prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18 Keď nastupoval do lode, ten démonizovaný ho prosil, aby mohol byť s ním. 19 No Ježiš mu to nedovolil, ale povedal mu: Choď domov k svojim a oznám im, čo všetko pre teba urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval. 20 A tak odišiel a začal hlásať v Dekapolise, čo všetko mu urobil Ježiš, a všetci sa čudovali. 21 Keď sa Ježiš znovu preplavil člnom na druhý breh, zhromaždil sa k nemu početný dav. Vtedy bol pri mori. 22 A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus, a keď ho uvidel, padol mu k nohám 23 a veľmi ho prosil: Dcérka mi zomiera. Príď, polož na ňu ruky, aby bola uzdravená¹¹ a žila! 24 Ježiš odišiel s ním. A išiel za ním početný dav a tlačili sa naňho. 25 Bola tam nejaká žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala; 26 veľa si vytrpela od mnohých lekárov a minula všetko, čo mala, a vôbec jej to nepomohlo, ale dokonca jej bolo ešte horšie. 27 Keď počula o Ježišovi, prišla v dave odzadu a dotkla sa jeho plášťa, 28 lebo hovorila: Ak sa dotknem čo len jeho plášťa, budem uzdravená. 29 A hneď vyschol zdroj jej krvácania a poznala na tele, že bola uzdravená zo svojho trápenia. 30 Ježiš v sebe hneď spoznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa v dave a povedal: Kto sa mi dotkol plášťa? 31 Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa na teba tlačí dav, a hovoríš: Kto sa ma dotkol? 32 No on sa rozhliadal dookola, aby uvidel tú, ktorá to urobila. 33 Tá žena, vystrašená a roztrasená, keďže vedela, čo sa jej stalo, prišla a padla mu k nohám, a povedala mu celú pravdu. 34 On jej však povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. 35 Kým ešte rozprával, prišli od predstaveného synagógy a hovorili: Tvoja dcéra zomrela. Načo ešte obťažuješ učiteľa? 36 Keď však Ježiš počul slová, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nikomu nedovolil, aby išiel s ním, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Prišiel do domu predstaveného synagógy a videl tam veľký rozruch, hlasno plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo ste rozrušení a plačete? To dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmiali ho. On však všetkých vyhnal a vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, ktorí boli s ním, a vošiel tam, kde ležalo dieťa. 41 Ježiš chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kumi! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť; malo dvanásť rokov. A zmocnil sa ich ohromný úžas. 43 Dôrazne im prikázal, že sa to nikto nesmie dozvedieť, a povedal, aby jej dali jesť.